Koncom roku 1915 sa vrátil do Paríža, kde sa zoznámil s E. Benešom a nadviazal kontakt s T. G. Masarykom (sídliacim vtedy v Londíne). Využil svoje styky vo vysokých vládnych kruhoch a v januári 1916 pripravil audienciu T. G. Masaryka u ministerského predsedu A. Brianda a prijatie u predsedu parlamentu P. Deschanela. Podieľal sa na zriadení vrcholného orgánu čš. Zahraničného odboja – Čs. národnej rady a stal sa jej podpredsedom. Vyvinul veľkú diplomatickú aktivitu a významne prispel k tomu, že vlády dohodových štátov uznali Čs. národný výbor za oficiálny orgán. Zohral rozhodujúcu úlohu pri budovaní čs. légií. Menovanie za čs. ministra vojny ho zastihlo v Sovietskom Rusku, kde mal z poverenia západných dohodových mocností obnoviť východný front v boji proti bolševizmu. V januári 1919 z Ruska odišiel, po návrate do Paríža dohodol s ministerským predsedom Clemanceaunom a maršalom Fochom urýchlený návrat čs. légií z Ruska do vlasti. S čs. delegáciou sa zúčastnil rokovaní Parížskej mierovej konferencie. Z Paríža odišiel do Ríma, kde dohodol stiahnutie talianskej vojenskej misie z Česko-Slovenska, navštívil jednotky čs. légií v severnom Taliansku a 4.5. 1919 odletel z Udine do Bratislavy. Pred 1. Svetovou vojnou bol na Slovensku naposledy v roku 1913 na pohrebe svojho otca, ďalší príchod na Slovensko zaplatil životom. Jeho lietadla havarovala neďaleko vajnorského letiska, kde malo pristáť. Pochovaný je na Bradle, Mohyla M. R. Štefánika je dielo architekta Dušana Jurkoviča a národnou kultúrnou pamiatkou.
Štefánik sa svojím životom a dielom zaradil k najvýznamnejším dejateľom novodobých slovenských dejín. Štefánikova mohyla na Bradle je vrcholné dielo Dušana Jurkoviča, ktorý monumentálnu archytektúru začlenil dokopaničiarskej krajiny tak, aby vo svojej uchvacujúcej pôsobnosti vynika zo všetkých strán. Ľudia, ktorí na bradlo každý rok putujú, svätia štefánikovu pamiatku a zároveň obdivujú jedinečnú travertínovú mohylu.







Koho má pán boh rád,
Umiera mladý ...