Titul cisára rakúskeho vznikol až o niekoľko rokov neskôr, v roku 1804.
Osobné charakteristiky
Mária Terézie bola mimoriadne prakticky založená, veľmi hospodárna a pilná, činorodá a taktiež veľmi vtipná a bystrá. Podľa tvrdenia svojej komornej bola naviac mimoriadne otužilá. Nepoznala strach z prievanu, nevedela, čo je reumatizmus a dokonca ja v zime bolo okno jej pracovne v Hofburgu otvorené a vietor fúkal na listiny sneh. V mladosti to bola pôvabná a vraj dokonca krásna plavovláska s živými očami a pravidelnou tvárou. Až v staršom veku ju veľká obľuba v jedle zmenila v tučnú, ale prívetivú matrónu.
Historici tvrdia ,že mala dobrodružnú povahu. Vie sa ,že často bola prudká, náladová a rozmarná.Dokázala si však získať úctu a sympatie aj svojich protivníkov.Pruský kráľ Fridrich II. o nej povedal: „Robila česť svojmu trónu a rodu.“ Zo zchudobnutých rakúskych zemí vďaka svojím organizačným schopnostiam a bystrému úsudku vybudovala silný a prosperujúci celok.
Súkromný život
Svojho budúceho manžela Františka Štefana spoznala , keď v pätnástich rokoch dorazil do Viedne na námluvy. Márii Terézia mala vtedy 6 rokov. Okúzlil ju. Na rozdiel od tichých Habsburgovcov bol bezprostredný a veselý. Keď si ho nakoniec v devätnástich rokoch brala, vzdávala sa z lásky. Máriu Teréziu zbožňoval a hovoril jej maznavo Rézi a on a jemu „Mein herz“ alebo „Mon cher Alter“(drahý starúšik) .Samozrejme predstavovala v tomto vzťahu dominantnú polovicu,ale cisár nebol nikdy obyčajnou bezvýznamnou figúrkou. Jeho hlavnou doménou boli finančné transakcie a podnikateľské aktivity. Ním založené ďalšie podniky a manufaktúry sa stali základom rodinného fondu Habsburgovcov ,z ktorého boli členovia dynastie neskôr vyplácaný až do roku 1918. Podobne ako Mária Terézia rád jedol a mal sklon k tučneniu. Na rozdiel od cisárovnej, ktorá mu vraj bola verná, bol František Štefan veľký záletník. Mal pomer s grófkou Colloredovou, manželkou vicekancelára, neskôr si vydržiaval milenku grófku Vilhelmínu Auerspergovú a jeho palác na Wallnerstrsse mal mnoho nenápadných vedľajších vchodov, ktorými prichádzali a odchádzali početné milenky.
Mravnostná Polícia
Hovorí sa ,že Mária Terézia bola žiarlivá. A pretože nemohla špehovať svojho manžela, zriadila mravnostnú políciu s pomerne veľkými právomocami. Úlohou tejto polície bolo nie len dbať na mravopočestnosť ,ale priamo zatýkať do vezenia mladé dievčatá pristihnuté vo viedenských lokáloch v mužskej spoločnosti. Obzvlášť sa za zameriavala čašníčky, v ktorých videla potenciálne prostitútky. Dokonca vydala zákon, ktorý ženám zakazoval prácu v krčmách.