Pristihnuté servírky ,ktoré zákon nerešpektovali, riskovali ostrihanie dohola, bičovanie alebo dokonca vyhnanie z mesta.
Reformy
Vlečúce sa vojny o dedičstvo a ich následky Máriu Teréziu poučili a presvedčili ,že monarchia je zrelá na reformy. Začala dlhá, ale radikálna premena feudálnej ríše v centralizovaný štát. Viedeň sa stala sídlom nových ústredných úradov a štátny úradníci postupne prevzali množstvo funkcii, ktoré dovtedy patrili stavovským obciam jednotlivých zemí. Išlo predovšetkým o vyberanie daní, odvody do armády a o výkon niektorých súdnych právomocí.
Pracovitosť a praktické zameranie „cisárovnej“ dobre zapadli do vtedajšej osvieteneckej atmosféry, ktorá postupne ovládla európske dvory. V povedomí širokej verejnosti zostáva predovšetkým školská reforma, ktorou bola v v jej zemiach zavedená povinná školská dochádzka a vytvorený na vtedajšiu dobu dokonalý školský systém. V Čechách, na Morave aj v Dolnom Rakúsku vyrástli manufaktúry, stavala sa kasáreň, nemocnice a starobince.
Trestné právo zjednotil tereziánsky zákonník. Bolo zakázané mučenie pri výsluchoch. Novo zavedená evidencia obyvateľov, budov a pozemkov umožnila efektívnejšie vyberanie daní. Mimochodom od tejto doby máme u nás číslovanie domov.
Začalo sa s očkovaním proti kiahňam(neštoviciam), budovala sa rozsiahla sa rozsiahla sieť spevnených ciest a do obehu boli dané prvé papierové bankovky. Tereziánske(obzvlášť neskôr jozefínske) reformy neboli vždy prijaté s nadšením. Stavy nesúhlasili s okresávaním vlastných právomocí a cirkev s obmedzovaním svojej moci. Jednotlivým zemiam monarchie vadilo, že reformy prehliadali zemské špecifiká a zavádzali germanizáciu.
Pritom sama Mária Terézia nemčinu takmer nepoužívala. Hovorila a písala, rovnako ako väčšina vládcov a šľachticov vtedajšej Európy, najradšej francúzsky a jej manžel hovoril miešaninou nemčiny a francúzštiny. Francúzština bola vtedy všeobecne považovaná za jediný jazyk medzinárodnej komunikácie, ktorým sa dohovárala ako šľachtická verejnosť, tak vzdelanecká elita Európy.
Rodina
Mária Terézia okrem vladárskych a diplomatických povinností mala taktiež povinnosti materské. S Františkom Štefanom mala 16 detí. Sama o tom píše: „Nehladiac na starobu, neduhy a povinnosti, ktoré ma ťažia, bola mi výchova detí vždy veľkou a nadmieru milou povinnosťou.“ Vštepovala svojim deťom predovšetkým zmysel zmysel pre povinnosť a schopnosť dôstojne reprezentovať. Výhodné diplomatické sobáše boli samozrejmosťou. Nie
vždy však priniesli tieto chladné kalkulácie očakávaný zisk, o rodinnom šťastí nehovoriac. Známy je tragický osud Márie Antoinetty, ktorá bola popravená behom Veľkej francúzskej revolúcie.