Najstaršie historické obyvateľstvo najjužnejšej časti Mezopotámie - Sumeru. Ich rasová a jazyková príslušnosť zostáva problémom, hoci asýriológovia vďaka starovekým jazykovým príručkám objaveným pri výskumoch asýrskeho mesta Ninive vedia čítať sumerské texty.
Ríša Sumerov - kolíska ľudstva medzi riekami Tigris a Eufrat. Na prelome 5. a 4. tisícročia pre Kr. sa tu objavila civilizácia. Sumeri si sami kládli otázku svojho pôvodu. Nepýtali sa však „odkiaľ“, ale „ako“. Ako sa na svete ocitli, na to hľadali odpovede v bájach. Život v povodí riek Eufrat a Tigris podľa predstáv Sumerov ovládajú štyri živly: nekonečné nebo, búrlivý vietor, úrodná zem a hučiaca voda.Pôvodné trio sumerských bohov tvoria An (boh Neba), jeho syn Enlil (pán vetra), ktorého bratom je Enki (pán Zeme).
Pôvodní obyvatelia vytvorili početné malé sídla, z ktorých sa vyvinuli malé mestá. Bohatstvo tejto oblasti priťahovalo stále nové národy, ktoré sa tu usadzovali. Nájazdy prisťahovalcov a meniace sa obdobia vlády týchto prišelcov určovali v staroveku kultúru a dejiny celého „úrodného polmesiaca“, teda krajiny medzi Eufratom a Tigrisom.
Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých vĺn. Sumeri splynuli s pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do jedného celku a táto spoločnosť vytvorila najstaršiu dokázateľnú civilizáciu na svete. Vznikali tu prvé mestá a písmo, zorganizovalo sa odovzdávanie správ. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Umma...). Mestá spolu často bojovali. Výrečným dôkazom ich dávnych súbojov je Epos o Gilgamešovi. Zachované neúplné zoznamy kráľov uvádzajú významných vládcov. Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami,ktorých centrami boli chrámové stavby so zikkuratmi ( stupňovými vežami ).Okolo roku 2330 pred Kr. prišiel so severu do tejto časti Ázie semitský kráľ Sargon I, ukončil nadvládu Sumeru a založil rezidenciu s názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná časť Mezopotámie. Sargon I podnikal s dobre vyzbrojeným vojskom nájazdy až na pobrežie Stredozemného mora a dostal sa až na Cyprus. Charakterizoval ho titul „kráľ štyroch svetových strán“. A predsa už o necelé dve storočia neskôr ovládli Akkadskú ríšu Gutejci, bojovný národ z pohoria Zargos. Až po roku 2070 pred Kristom sa podarilo Utuchengalovi zahnať votrelcov. Začalo sa posledné obdobie rozkvetu Sumeru. Jeho najznámejším vládcom bol Gudea z Lagaša.

On a ďaľší vládcovia rozšírili nadvládu Sumeru takmer na celé územie bývalej Akkadskej ríše. Okolo roku 2000 pred Kristom ho napadli Elamiti a zničili Ur, krátko nato prenikli zo Sýrie nomádski Amoriti,vyhnali Elamitov a povýšili Babylon na nové hlavné mesto. Takto sa po 1500 rokoch končí sumerský starovek, ale kultúrne dedičstvo pretrvalo ďalej a ovplyvňovalo dejiny ďaleko za hranicami Mezopotámie.

Sumeri sa venovali prevažne poľnohospodárstvu, pretože krajina, kde žili, bola vďaka pravideľným záplavám veľmi úrodná. Používali aj zložité zavlažovacie systémy a vodné nádrže pre obdobia sucha. Okolo roku 1700 pred Kr. spracovali tzv. Roľnícky almanach. V časovom slede obsahuje súbor praktických rád, ktoré udeľuje otec synovi. Pestovali obilniny - jačmeň, pšenicu, proso, hrach, fazuľu, horčicu, sezam. Obľúbené bolo záhradníctvo a sadárstvo. Najrozšírenejším stromom bola palma datľová, ktorú vyhlásili za kráľovnú stromov, pretože ju používali nielen ako jedlo, ale aj ako stavebný materiál, kurivo, povrazy, pletivo, krmivo pre dobytok atď. Darilo sa aj figovníku, viniču, rástli tu aj jablone, hrušky, granátovníky, čerešne, slivky, pistácie. Najbežnejšou zeleninou bol cesnak, cibuľa, pór, kôpor, repa, cvikla. Úžitok prinášali aj močiare, kde rástla jedna z hlavných surovín krajiny - trstina. Používala sa ako palivo, na výrobu šípov, meradiel dĺžky, hudobných nástrojov, rohoží, stavali sa z nej plavidlá. Významnou zložkou v hospodárstve krajiny bol chod dobytka. Spoľahlivý pastier sa pokladal za vzor dokonalého človeka. Hovädzie mäso sa konzumovalo málokedy, výnosný bol chov oviec a kôz. Barania pečienka bola obľúbeným sviatočným jedlom. Ovčie a kozie kože sa stali dôležitým obchodným artiklom. Medzi domáce zvieratá patrila mačka a mangusta, ktorá sa podobá na našu kunu a ktorú chovali na hubenie hadov. Pes bol málo obľúbený. Domácim dopravným zvieraťom bol osol, koňovi vraveli „osol z hôr“ a ťavu nazvali „osol od mora“. Právo rybolovu patrilo palácu, alebo chrámu, bolo rozšírené aj poľovníctvo.
Časť obyvateľstva sa venovala remeslám a obchodu. Historicky doložené sú aj dejiny piva, ktoré tu varili už 4000 rokov pred Kr. Volalo sa kaš a patrilo k civilizačným vymoženostiam mesta.
Sumeri stavali mnohoposchodové budovy, používali smolu na stavbu ciest, impregnovali materiály. Miestnosti osvetľovali naftovými lampami (slovo „nafta“ vychádza zo sumerského „napatu“. čiže „kamene, ktoré sa zapaľujú“. Sumerskí lekári robili komplikované očné operácie, trepanovali lebky.

Mali vynikajúco rozvinutú matematiku a astronómiu.
To najdôležitejšie, čo po sebe zanechali, je určite písmo. Najskôr to bolo obrázkové písmo. Bolo to rôzne pečatné valčeky s obrázkami mytologických zvierat, stromov, alebo bohov. Označovali nimi jednotlivé výrobky a majetok. Z obrázkového písma sa vyvinulo klinové písmo, ktoré sa používalo na zaznamenanie historických údajov, na písanie zákonov, alebo poézie. Preniklo Ďaleko za hranice svojej domoviny a časové rozpätie jeho používania doteraz neprekonala ani naša latinka.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk