Veštenie v antike

Grécke slovo manteiá (mantiké) malo za cieľ a vraj má aj dnes náboženským úkonom odhaliť budúcnosť človeka. Zakladá sa na starovekej viere, že bohovia na posvätných miestach prejavujú vôľu oznámiť oznámiť ľuďom ich osud alebo osud spoločenstva.
V Delfách veštila Pýtia, okrem iných veštiarní, sediac na trojnožke, omámená sírnatými parami toho miesta na Parnase. Každý, kto sa mal dozvedieť veštbu – oraculum, musel sa očistiť v pramenitej vode Kastalie a podrobiť sa procedúre, ktorú vykonávali interpreti kňažky boha Apollóna, aby nebolo pochybností o veštbe. Všetci oznamovali predpovede v Extáze, božskom vytržení a predpokladali účasť na nej aj u osôb, ktoré čakali na veštbu. Každý, kto prichádzal do Delf, aby sa pýtal na svoj osud (údel bohov), musel veriť a žiť v autosugescii, že sa veštba vyplní. Každý, kto sa približoval k tomuto tajomnému miestu, sa až obával súdeného výroku. Už množstvo pomníkov, darov, ďakovných nápisov pôsobilo čímsi, čo dosviedčali dejiny. Zo všetkých končín vtedajšieho sveta sa tu poznášali najdrahocennejšie dary. V čom bola tá zázračná sila zázračných predpovedí? Nad priepasťou, z ktorej vychádzali pary sily Zeme, sedela na skale veštkyňa. V klenutom podzemnom priestore, zvanom Adyton, stála posvätná trojnožka Pýtiina. Odtiaľ vystupoval tajuplný sírnatý výpar. Pýtia tam obďaleč zvykla piť z prameňa Kastalie vodu a žuť vavrínové listy. Pritom z jej úst vychádzali tajomné slová hypnotického vytrženia. Kňazi ich mali zapísať a vyložiť. Výrok mak byť hlboko významný a najmä mal obsahovať rovnováhu kladu aj záporu. Kroisos dostal pred vojnou proti Peržanom veštbu: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Pochopil to tak, že zničí ríšu nepriateľa. Pomýlil sa, zničil svoju ríšu. Veštba ale nebola klamná. Aj Sokrates sa vraj pýtal: „Kto je najmúdrejší v Grécku?“ Oraculum odpovedalo: “Ten, kto sa pýta.“ Pochopil to azda najsprávnejšie, preto sa ľudí ustavične pýtal, keď sa chcel dozvedieť pravdu.
Lýdsky kráľ Kroisos dostal veštbu za vysokú cenu – „ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu“. Veštba sa síce naplnila, ale nehovorila aj čosi nežiadúce preňho, že v ťažení proti nepriateľom zničí svoju ríšu.
Veštiarne boli aj v Dodone, kde sa veštilo podľa šelestu posvätného lístia Diovho stromu duba.