Bitka pri myse Actium

V roku 31 pnl. počas občianskej vojny v rímskom štáte, prebiehajúcej po smrti Júliusa Caesara medzi Octavianom a Antoniom, vypukla bitka pri myse Actium. Antonius, ktorý vládol vo východnej časti rímskeho štátu, v roku 32 pnl. prešiel cez Grécko na pobrežie Iónskeho mora s úmyslom pustiť sa v nasledujúcom roku do vojnových operácií na území Itálie. Octavianus medzitým vystihol jeho zámery a na jar roku 31 pnl. previezol svoje sily na grécku pevninu. Celé leto stáli obaja protivníci niekoľko desiatok kilometrov od seba, ale do rozhodujúcej bitky sa neponáhľali. Octavianovo loďstvo pod vedením Agrippu blokovalo východ z Ambrakijského zálivu, kde kotvilo Antoniovo loďstvo. Antonius sa však snažil blokádu prelomiť. Jeho loďstvo sa skladalo zo 170 rímskych a 60 ľahkých egyptských lodí, ktoré mu poslala na pomoc egyptská kráľovná Kleopatra. Octavianovo loďstvo malo 260 lodí. Boli to liburny, neveľké plavidlá, ktoré sa vyznačovali veľkou rýchlosťou a obratnosťou.
Bitka sa odohrala v úzkej a plytkej úžine tvoriacej vchod do Ambrakijského zálivu. Od pevniny fúkal dosť silný vietor, výhodný pre Antonia a naopak nevýhodný pre Agrippu, lebo odnášal jeho lode dozadu. Keďže sa bojová zostava Antoniovho loďstva opierala o obidva brehy úžiny, lode stojace v zomknutom tvare boli pre nízke liburny vysokou a nepreniknuteľnou bariérou. Agrippa nemohol pomýšľať na obchvat alebo prelomenie Antoniovej zostavy. Preto sa rozhodol použiť úskok, ktorý spočíval vo vylákaní celých eskadier alebo aspoň jednotlivých protivníkových lodí z tvaru. Svoj zámer uskutočnil dosť ľahko. Jeho loďstvo vyplávalo proti vetru k protivníkovi. V tesnej blízkosti pred jeho bojovou líniou sa loďstvo zastavilo, akoby si netrúfalo pustit sa do boja. Keď Antonius uvidel pred sebou zdanlivo slabšie liburny, rozhodol sa neotáľať. Prvá vyrazila proti nepriateľovi eskadra z ľavého krídla. Čakalo ju však prekvapenie. Agrippove lode výzvu do boja totiž neprijali, ale obrátili sa a začali ustupovať na šíre more. To zdanlivo potvrdzovalo protivníkovu slabosť. Dve Antoniove krídelné eskadry ich začali prenasledovať, pričom sa vzďaľovali od svojich hlavných síl. Práve na to čakal Agrippa. Jeho stredná eskadra plnou rýchlosťou vyrazila na nehybne stojacu Antoniovu eskadru. Rozpútala sa bitka, v ktorej rýchle a obratné liburny slávili svoj triumf.

Kleopatrine egyptské lode, ktoré stáli v druhom rade a v rýchlosti i obratnosti mohli smelo súperiť s liburnami, v tejto pre Antonia kritickej chvíli, napli všetky plachty a opustili bojisko. Za nimi odplávala Antoniova vlajková loď, ktorý takto opustil svojich vojakov.
Antoniov útek rozhodol o osude bitky. Lode zbavené velenia bojovali síce veľmi udatne, ale ich akcie neboli koordinované. Agrippove liburny boli prislabé, aby mohli dobývať nepriateľské lode. Preto Agrippa prikázal vrhať na ne zápalné látky. Tento spôsob boja bol neobyčajne účinný: na Antoniových lodiach vypuklo mnoho požiarov.Väčšina lodí zhorela a len niekoľko padlo do zajatia. Nakoniec sa bitka skončila víťazstvom Octavianovho loďstva.