storočia vynašiel škótsky vynálezca James Watt parný stroj, ktorý pracoval na princípe stlačenej pary. Mal oveľa väčší výkon ako predchádzajúce parné stroje a využíval sa vo fabrikách na pohon valcovaní, zdvíhacích strojov a iných zariadení. Roku 1803 použil Richard Trevithick a o rok neskôr George Stephenson parné stroje v lokomotívach, ktoré ťahali nákladné vagóny. Stephenson potom zhotovil lokomotívu, za ktorou boli pripojené osobné vozne s cestujúcimi. Nastal obrovský rozvoj železničnej dopravy.
Oceliareň.
Tvrdé železo, známe ako oceľ, bolo objavené pred viac než 2tisícročiami, ale proces jeho výroby bol veľmi drahý. V 50.rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ- Bessemerova metóda. Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe.
Zaoceánsky parník
Na konci 18.storočia začali lodiari stavať lode s parnými strojmi, ktoré slúžili ako hnacia sila. Charlotte Dundas bola pravdepodobne prvá úspešná loď s parným pohonom, ktorú od roku 1801 v Škótsku používali jako ťažný čln.Trup lodí sa už v 40.rokoch 19.storočia vyrábal zo železa, čo napomohlo zavedenie výroby rýchlych a veľkých zaoceánskych parníkov. Rozvoj lodnej dopravy zrýchlil prepravu obrovských nákladov, s čím súvisel prudký rozvoj svetového obchodu. Z britských kolónií, ktoré boli výnosným trhom, sa dovážali nerastné suroviny.