Začiatky: Ani po veľkých marcových a aprílových prevratoch v monarchii a po vydaní ústav nebolo postavenie slovanských národností a Rumunov vyriešené. Maďarská vláda vôbec nebola ochotná rokovať o národných požiadavkách Slovákov ani Rumunov. Maďarské vládne kruhy vo svojom štátoprávnom programe a konkrétnej politike voči národnostiam ďaleko predstihli centralistické snahy pomarcových viedenských vlád. Takto je aj pochopiteľné, prečo všetky potláčané národnosti Uhorska, respektíve ich vodcovia sa postupne pridávajú na stranu Viedne. Poprední predstavitelia slovenského národného hnutia Hurban, Štúr a Hodža po svojom nútenom úteku zo Slovenska odchádzajú do Prahy, kde sa začiatkom júna zúčastnili spolu s ďalšími slovenskými politickými exulantmi na slovanskom zjazde. Slovanský zjazd v Prahe mal byť akousi protiváhou snemu nemeckých štátov, zvolaného do Frankfurtu nad Mohanom s cieľom vytvoriť jednotný štát. Slovanský zjazd sa stal pre predstaviteľov slovenského nár. hnutia veľmi dôležitou udalosťou, lebo umožnil Slovákom po prvý raz v dejinách predložiť slovenskú otázku pred medzinárodné slovanské fórum a žiadať tu uznanie práva na samotnú národno – politickú existenciu. Hlavným obsahom rokovaní slovanského zjazdu boli základné existenčné otázky Slovanov v Rakúsku. Vyhrotili sa tu hneď na začiatku dva hlavné smery : 1. Bol predstavovaný Františkom Palackým , zástancom historicko - právneho postavenia českých krajín v Rakúsku.
2. Zastupoval ho Karel Havlíček- Borovský a bol radikálnejší.


Slovenský dobrovoľnícky zbor: Začal sa organizovať koncom augusta a najmä v prvej polovici septembra 1848, po návrate niektorých predstaviteľov slovenského národného hnutia zo slovanského juhu Viedne. Tu sa stretli všetci, ktorí sa mali zúčastniť na príprave ozbrojeného vystúpenia na ochranu slovenských národných záujmov. Viedenská vláda nerobila síce zjavnejšie prekážky príprave slovenského povstania, ale ani ho zjavnejšie nepodporovala. Pri prípravách povstania slovenského dobrovoľníckeho zboru sa ukazovala nevyhnutná potreba zriadiť politicko- vojenský orgán, ktorý by nielen politicky reprezentoval slov. nár. hnutie , ale súčasne by bol veliteľským orgánom, určujúcim a riadiacim operácie dobrovoľníckeho zboru. Takýto orgán sa aj zriadil a dostal názov Slovenská národná rada. Brezovsko – myjavská výprava znamenala krst ohňom pre slovenský dobrovoľnícky zbor.