Franská ríša (482 - 843)

- prvý št. útvar, vznikol pribl. v 6. st. na malom úz. v S Galii (Gali = Kelti)
- už v 8. st. z nich bol veľký št. útvar
- najvýznam. časťou bola Keltská Galia
- po príchode kmeňov Frankov -> Franská ríša
- latinsko-románska obl. Meroveovci: Chlodovik (486 - 511)
Dagobert (629 - 639)

Karolovci: Karol Martel (714 - 741) - majordomus, zakl. Karlovskej dyn.
Pipin III. Krátky (751 - 768)
Karol Veľký (771 - 814)
Ľudovít Pobožný (814 - 840)

- 1. št., kt. sa udržal, mali ústrednú moc, hranice
- územie dneš. Holandska a S Franc.
- podľa Frankov, kt. sa tam usídlili

Chlodovik
- zakl. dynastie Meroveovcov
- zjednotiteľ franských kmeňov a zakl. št.
- 496 - prijal v Remeši pre Franskú ríšu kresťanstvo - založil prvý stredoveký kresťanský št.
- kresťanstvo - pomáhalo udržať št. pokope
- po jeho smrti zdedili ríšu 4 synovia - postupne rozpad na 4 celky

Dagobert
- viedol výboje, prenikol na V (str. Európa), kde narazil na kmene, kt. sa v tom čase prvýkrát zjednotili - Samova ríša
- viedol výpravu proti slovanským kmeňom - chcel Samovu ríšu

631 - bitka pri Vogastisburgu
- Dagobert x Samo
- o tejto bitke píše prvá kronika v dejinách Franskej ríše písaná latinsky - Fredegarova kronika
- Dagobert porazený, Samova ríša si udržala samostatnosť

majordómus
- správca dvora
- správca št., a organizátor vyberania daní
- neustále rozpory medzi členmi vládnuceho rodu (aj medzi Meroveovcami) a šľachtou (o moc) => rast moci majordómov (dôsledok vnút. krízy)
- postupne obmedzovaná moc kráľa, ich moc stúpala na úkor panovníckej moci
- zohrali rozhodujúcu úl. - hosp. riadenie št., správcovia kráľ. dvora, väčšia moc ako panovníci

Karol Martel
- = Kladivo
- majordomus
- rozhodol sa pre sv. syna Pipina získať kráľ. moc => posledného Meroveovca zvrhol z trónu

732 - bitka pri Poitiers
- zastavil postup Arabov do Európy a donútil ich vrátiť sa za Pyreneje (iba na Pyrenejskom pol.)

Pipin Krátky
- pápež uznal Karolovcom nástupnícke právo
- zakl. kráľovskej dyn. Karolovcov
- rozdelil ríšu medzi synov Karlomana a Karola I. Veľkého

Karol I. Veľký
- najvýznam. pan., po Karlomanovej smrti vládol nad celým územím
- krutý dobyvateľ (snaha o obnovenie cisárstva)
o správna reforma
- rozdelil úz. na 2 obl.:
o grófstva
- územia vo vnútri št.
- pôda, kt. pridelil sv. členom bojovej družiny za odmenu, tým vytv. 1.

rodovú šľachtu, pôda ostávala v dedičnom vlastníctve

o marky
- pohraničné územia
- armáda
- pôda bola iba prenajímaná

o cirkevné reformy
- dal rozsiahle majetky cirk. hodnostárom
- poskytol vojenskú pomoc rímskemu pápežovi Levovi III. s boji proti Longobardom
- daroval pápežovi pôdu do stálej držby, vytv. tým základ pápežského št. Vatikán (lateránsky št.)
- Lev III. ho za tieto služby r. 800 v Ríme v Chráme sv. Petra korunoval za cisára
- s Karolovou podporou sa šírilo po ríši kresťanstvo a zakl. sa cirk. školy
- získanie cisárskeho titulu malo naznačovať, že pápež mu dáva súhlas obnoviť rímske impérium =>

- viedol výpravy (50), počas kt. rozšíril úz. Franskej ríše a vytv. najväčší ranofeudálny št.
- vš. až po územie Slovanov, vš. až po Atlantický oceán (okrem Bretónska), na S až do Dánska, na J do Pyrenejského pohoria

o kultúrne reformy
- ani Karol nevedel písať a čítať s veľkými problémami, uvedomil si potrebu vzdelanosti
- karolínska renesancia - povolal do krajiny vzdelaných ľudí, aby začali s pravidelným vyučovaním; prikázal do latinčiny prepísať diela antických autorov
- najvýznam. učiteľ, kt. povolal Alkuin z Yorku (Anglicko)
- zakl. školy, kde prepisovali tie diela (chcel obnoviť rímsku kult.)
- zaviedla sa za neho latinská miniskula - malé latinské písmená (v renesancii z nej vznikla latinka)
- pre vš. kňazov - znalosť písma a čítania - povinnosť => kňažstvo, cirkev - najvzdel. vrstva obyv.

Ľudovít Pobožný
- jednota moci cirkvi a svetskej moci, opora cirkvi
- nedokázal udržať ríšu
- za jeho vlády vážne rozbroje

843 - Verdunská zmluva
- po jeho smrti
- rozdelenie ríše medzi synov na 3 časti:
o Západofranská ríša (dn. Franc.) - Karol Holý
o Východofranská ríša (dn. Nem.) )Ľudovít Nemec
o nárazníkový št. (S Tal., Burgundsko, Lotrinsko) - Lothar (najstarší, s cisárskym titulom; ostalo po ňom označenie Lotrinsko)

- št. Lothara zanikol ako 1., rozdelili si ho Holý a Nemec
- Západofr. a Východofr. r. sa vyvíjali ako samost. časti
- Západofr. r. - posledný Karolovec predtým, ako -> Franc. - Ľudovít Nemec - kon. 10. st. (987)
- Východofr. r. - posledný Karolovec predtým, ako -> Nem. - Ľudovít Dieťa - zač. 10. st. (911).