Grécko - helénske obdobie

- Gréci stratili svoju samostatnosť
- vytvorila sa nová kultúra - helénska (označenie Grékov - Heléni)

Macedónia
- prevažne hornatá oblasť S od G (oddelená pohorím Olymp)
- osídlili ju kmene etnicky príbuzné Grékom - kočovné pastierske kmene
- používali gr. abecedu, vyznávali rovnakých bohov, odlišovali sa spôsobom života - pastieri
- Gréci od nich kupovali drevo -> stavba lodí (ideálne spolužitie), neuznávali ich za svojich etnických príbuzných

6. st. p. n. l. - zjednotenie macedónskych kmeňov, vytv. kráľovstva

v 4. st. p. n. l. panovník Filip II. Macedónsky - chcel vytvoriť rozsiahlu ríšu (G po vojnách zdevastované - to sledoval) - reformy: zreformoval armádu, vytv. vojenské útvary zvané falangy (tvorili jeden celok, 10 x 10 vojakov - prvých 5 radov malo kopije namierené dopredu, zadných 5 radov malo vztýčené kopije a štíty)

- Filip II. začal Grékov provokovať, robil nájazdy

- Demosténes - každý deň sa postavil pred Akropolu a predniesol tvrdú reč proti Filipovi II. tzv. filipiky - útočné reči proti Filipovi II. - 338 p. n. l. - bitka pri Chaironei
- Filip II. zaútočil na G
- Macedónia x Grécko
- G stratilo samostatnosť, nezávislosť, stáva sa súčasťou MR
- tejto bitky sa 1. krát zúčastnil aj 18-ročný Filipov syn Alexander Macedónsky

- Gréci proti MR ani neútočili - Filip II. ich všetkých zjednotil proti Peržanom

- 336 p. n. l. - smrť Filipa II. (na svadbe jeho dcéry ho zavraždil najatý vrah, pravdepod. ho dali zavraždiť Peržania - vedeli o jeho zámeroch)

Alexander Macedónsky
- nastupuje na trón po smrti svojho otca ako 20-ročný
- jeho vláda 336 - 323 p. n. l.
- vynikajúci vojvodca - vynikajúco ovládal vojnovú stratégiu a taktiku, ale aj psychiku - poznal zmýšľanie vojakov, správal sa ako oni, vojaci boli ochotní obetovať aj život, bojoval v prvej línií, jedol čo oni, spal kde oni (ako Napoleon) (on mal 30 tis. armádu, Dareios 200 tis.)
- vychoval ho Aristoteles
- vzdelaný človek - vedel čítať, písať, mal základy vš. vedných odborov
- Aristoteles od neho odišiel hneď ako nastúpil na trón
- vzdelaný, schopný muž x krutý, vyžívajúci sa v krutostiach
- jeho najväčším životným šťastím boli peniaze a moc (Aristoteles bol sklamaný)
- Aristotelovi posielal kamene a rastliny zo svojich ciest
- máme o ňom úplne detailné poznatky, jeho životopis napísal Plínius

334 p. n. l. - začiatok výprav (keď sa na pobreží Malej Ázie vylodil zabodol do zeme meč - symbolizuje okupovanie určitého územia)

333 p. n.

l. - bitka na rieke Issos
- 1. krát sa stretol s Dareiom III.
- porážka Peržanov (jednoduchá taktika - sv. vojakom prikázal deň pred bitkou, aby sa najedli a zaľahli, Peržania unavení podľahli; Macedónčanov padlo 7. tis., Peržanov 80 tis.)
- Dareios utiekol, jeho dcéru a manželku zajali
- „Kráľ, kt. utečie od armády vôbec nemá právo byť kráľom." a. Macedónsky
- Dareios mu dal návrh, že mu dá 1 ríše + manželku aj dcéru, on to neprijal

331 p. n. l. - obsadil Egypt, ten sa mu dobrovoľne vzdal, založil tu mesto Alexandriu (celkove založil 90 Alexandrii)

331 p. n. l. - bitka pri Gaugamelách
- rozhodujúca bitka
- Peržania porazení
- zničil Súsy a Persepolis
- založil nové hl. m. - Babylon (aby si udržal podporu obyv. Macedónie, tí ho vítali ako osloboditeľa)

posledná výprava:
- rozhodol sa ovládnuť Indiu (prikázal vojakom, aby sa uzatvárať manželstvá s Peržankami (asi 20 tis.), aby sa v Perzii cítili ako doma - zleniveli, odmietli ďalej bojovať)
- vojsko sa dostalo do obl. púšte (r. 327, obl. Indu) - nezvyklé prír. podmienky, nedostatok vody a potravín, vojaci sa začali búriť a donútili ho ukončiť výpravu (ale aj preto, že bol chorý), vrátili sa do Babylonu

pripravoval ďalšie ťaženia, ale ochorel a r. 323 p. n. l. zomrel na následky malárie (ale aj alkoholizmu - prvotná príčina)

- po smrti Alexandra Macedónskeho nemala táto obrovská ríša šancu udržať sa
- na trón nastúpil jeho slabomyseľný nevlastný brat - zavraždili ho
- ďalej nastúpil Alexandrov syn - ešte dieťa - aj toho zavraždili
- dochádzalo k neustálym bojom
- ríšu si rozdelili jeho vojenskí velitelia - diadochovia => rozpad ríše na 3 časti:
1. časť - Malá Ázia, Mezopotámia, Sýria - Seleukovci (Seleukos I. Nikátor)
2. časť - Egypt, Palestína - Ptolemájovci (Ptolemaios I. Sóter)
3. časť - Macedónia, Grécko - Antigonovci (Antigonas Gonatas)

148 p. n. l. - Rím obsadil Macedóniu
146 p. n. l. - Rím obsadil Grécko (porážka mesta Korint a jeho vypálenie)
- obe územia pripojené k Rímu ako provincie

helenizmus
- obdobie vlády Alexandra Macedónskeho a obd. nástupníckych št. až do r. 146 p. n. l.
- znaky:
1. prepojenie orientálnej a gréckej kultúry
2. vznik miest ako politických a kultúrnych centier
vďačíme za to A. Macedónskemu, kt. zakladal Alexandrie
najvýznam. mesto severo egyptská Alexandria - bola tu založená najväčšia knižnica staroveku, 700 tis.

papyrusových zvitkov, jediný zdroj poznania egyptskej kultúry
ďalšie významné mesto - Pergamon - knižnica, sústredené hmotné pamiatky staroveku
3. zmiešanie rás (zmiešanie orientálnych rás s gréckymi, európskymi).