Staroorientálna India a Čína

- boli mimo záujmu európskych krajín
- prvé správy doniesol do Európy v 13. st. Marco Polo, zavreli ho do väzenia, kde napísal spis Milión
- stali sa záujmom obchodu - ekonomický záujem
- až v 2. pol. 19. st. sa Európa začala zaoberať týmito štátmi
- európsky filozof Schopenauer vzbudil o Indiu a Čínu záujem
- ich dejiny sa začali skúmať, najväčší problém: jazyk a písmo (najmä abstraktné slová rôzne interpretované)

India

Indus
- v 4. tis. p. n. l. tu začala civilizácia, keď toto územie obsadili drávické kmene (písmo ani jazyk dodnes nie sú rozlúštené)
- v 2. tis. p. n. l. - kmene Árijcov - tým končí osídlenie tohto územia

Ganga
- v 1. tis. p. n. l. sa presunulo centrum od rieky Indus k rieke Ganga - vznikla tu najvýznamnejšia kultúra, kt. súvisí s vládou Ašokovcov - vládli v 4. - 2. tis. p. n. l., zakl. ríše Ašoka, najvýznamnejšie obd. indických dejín

Árijci
- priniesli jazyk, kt. vieme prečítať - sanskrit, sú ním napísané najstaršie náboženské knihy - védy, ale aj najstaršie literárne pamiatky - Mahabháráta, Rámajana

- triedne zloženie:
vládnuca trieda - brahmani, kňazi, vojaci
vykorisťovaná trieda - šúdrovia (pôvodné podmanené obyv.), roľníci, remeselníci
- najrozšírenejšie náboženstvo - hinduizmus

Brahmaizmus
- základ učenia vychádza z véd
- uznáva učenie o kastách (4 základné, mnoho podkást)
- indické kasty: kňazi - brahmánska kasta
šľachta - vaišiovská kasta (obrana a vláda št.)
remeselníci a roľníci
nečistí - šudrovia (chudobní)
- rozdelenie do kást zrušili Angličania v r. 1869, v Indii vyšiel zákon o zrušení kást, dodnes sa však rozdelenie udržiava
- rôzne rituály, napr.

žena po mužovej smrti upálená spolu s ním
- náboženstvo bez boha
- reinkarnácia
- cieľ: dosiahnutie brahmy (= energia) - blaženosti - rozplynutie duše v svetovej energii
- život je utrpenie, strasť
- stav blaženosti - keď už návrat duše nie je potrebný
- toto učenie odrážajú aj Mahabháráta a Ramajána
- spoločné znaky s budhizmom:
život = utrpenie
asketický prístup k životu
filozofia + náboženstvo
osud človeka je predurčený - karma

Budhizmus
- zakl.: Sidhártha Guatama - neskôr premenovaný na Budha (= Osvietený) - pochádzal z kráľovskej rodiny, oženil sa, mal syna, jedného dňa zanechal majetky a rodinu a odišiel do sveta hľadať pravdu, sadol si pod strom, bol osvietený, prijal meno Budha
- učenie o 8-dielnej ceste - človek musí byť niekoľkokrát reinkarnovaný, aby dosiahol koniec tejto cesty
- cieľ: nirvána (stav plameňa, kto zhasol) - rozplanutie sa v nič, stav blaženosti a štastia
- vznikol v Indii, dnes najviac rozšírený v Číne a Japonsku
- 5 morálnych zásad: neklam, nekradni, nesmilni, nejedz nič živé, nepi opojné nápoje
- odmieta védy a rozdelenie do kást

Džínizmus
- jóginská filozofia
- prívrženec: Mahátma Ghándi
- zakl. pochádzal z rodiny, kt. zomrela vyhladovaním

Kultúra
- desiatková sústava
- písmo - sanskrit
- priadli a tkali bavlnu
- astronómia a chirurgia


Čína

- prekážky poznávania Číny: 1. písmo a jazyk
2. reč (čínske slabiky niekoľko významov, napr. „ta" má 50
významov; manželka zobrazovaná ako metla, ústa a búrka;
svetlo - slnko, mesiac; tma - mesiac, slnko; rôzne preklady
abstraktných pojmov)

Chuang-che
- Žltá rieka
- v 3. tis. p. n. l. tu začala história Číny, začiatok vlády dynastie Šang - zakl. čínskeho jednotného štátu

Dynastia Čchin
- za jej panovania (3. tis. p. n. l.) najvýznamnejšie obd. Číny
- dala Číne pomenovanie „Čung - chuo" (= zem uprostred sveta) - podľa nich za ich hranicami barbari štyroch svetových strán
- začala stavať Čínsky múr (7000 km dlhý, výška 4 - 15 m, šírka 5 - 7 m, stavali ho 1960 rokov; sú v ňom zamurovaní zločinci a mŕtvoly) - jediné dielo ľudských rúk, kt. je vidieť z vesmíru
- otroci pochádzali z domáceho obyvateľstva - rodiny popravených zločincov
- Zakázané cisárske mesto v Pekingu - po celú existenciu čínskeho cisárstva hl. centrum ríše (r. 1911 - koniec cisárstva, nástup republiky); cisár ho nesmel opustiť, nesmel sa s nikým rozprávať, nejedol sám - kŕmili ho, nesmel prijímať návštevy, vstup tam bol stále zakázaný; v tomto desaťročí bolo sprístupnené

Čínske filozofie
- nevzniklo náboženstvo, ale filozofia
- pokus o racionálny náboženský výklad sveta, prírody, človeka
- čínske filozofické myslenie vychádza z 2 vecí:
1. verili, že zákl. svetovej harmónie, poriadku sú protiklady jin - jang - len v tomto spojení môže niečo vzniknúť
2. učenie v tao (= cesta) - človek má vopred určené tao => verili v osudové určenie človeka
3. filozofie harmónie - nie sú extrémisti, uznávajú zlatú strednú cestu
4. absolútna tolerancia

Konfucionizmus
- zakl.: Konfucius (Kchung-fu-c´)
- etika
1. len človek vzdelaný je človek šťastný
2. len vzdelaný a múdry panovník môže vládnuť, lebo vládne príkladom
3. stanovil presné pravidlá etiky = morálka (pravidlá spoločenských vzťahov, základ - tolerancia)
- výroky: „Nesnaž sa, aby si dosiahol slávu, ale aby si bol slávy hodný."
„Ak chceš zmeniť štát, musíš zmeniť najprv sám seba."

Taoizmus
- zakl.: Lao´c - na rozdiel od Konfucia jeho existencia nie je dokázaná
- človek bez vzdelania je človek šťastný
- kritika spoloč.

zriadenia
- ideál: jednoduchý život v súlade s prírodou
- hl. heslo: vzdaj sa, získaš
- odmietol vzdelanie, kultúru, uprednostňoval jednoduchý spôsob života
- neuznávali ani veľké štáty (príčina vojen)
- chceli malý štát s obyvateľmi, ktorí by nikam nechodili
- panovník: príkladom svojou jednoduchosťou

Kultúra
- čínske písmo piktografické (pôvodne obrázkové, neskôr sa zmenilo na znaky) - najťažšie (40000 znakov, vzdelaný občan ovláda 2000 znakov)
- zaznamenávali vš. údaje
- vynálezy: pušný prach, papier, kompas, porcelán, hodváb - čínska tradícia spája tieto vynálezy s vládou prvých čínskych cisárov.