o najstarší štát, vznikla tu najstaršia civilizácia - Sumeri (4. tis. p. n. l.)
o prvé stopy osídlenia už v 6 tis. p. n. l.

a) vznik sumerských miest (4. tis. p. n. l.)
b) Akkadská ríša
c) Starobabylonská ríša
d) Novobabylonská ríša (625 - 539p. n. l.)

Starosumerské obdobie

Sumeri
- J časť Mezopotámie
- remeselná výroba a poľhohosp.
- snedí, čiernovlasí
- z tabuliek vieme, že neboli praobyvatelia Mezopotámie, ale tam prišli; teórie, odkiaľ prišli:
1. oblasť Indie (J) - najpravdepodobnejšia, drávické jazyky
2. praobyvatelia Mezopotámie
3. oblasť S od Mezopotámie
- doteraz nevieme, akú matematiku používali
- vynašli školu - „dom tabuliek" - každý deň od úsvitu po zotmenie, palica, od raného detstva po dospelosť, prvá protekcia - r. 2000 p. n. l.; vychovávali tam pisárov, ktorí zaznamenávali ich históriu; pisár - najvyššie spoločenské postavenie hneď po panovníkovi
- sumerské mestské štáty - začali vznikať od 4. tis. p. n. l.; najväčší rozkvet v 3 tis. p. n. l.; napr.: Ur, Uruk, Lagaš, Umma, Kiš, Eridu; primitívna demokracia, prežitky rodového zriadenia, o celoštátnych veciach rozhodovalo zhromaždenie, kt. volilo aj úradníkov. Časté vojnové konflikty (boj o hegemóniu medzi mestskými štátmi) si vynútili vznik monarchie (panovník sústreďuje moc vo svojich rukách, opiera ju o vojsko a sídli v paláci)
- vynálezy: koleso, hrnčiarsky kruh
- vedeli o vesmíre; ich predstava: guľatá Zem, po ňou oceán a pod tým kresťanské peklo, nad Zemou naopak kresťanské nebo
- vytvorili dokonale fungujúcu štátnu organizáciu
- stavali zikkuraty = chrámy, vysoké, na vysokých terasách, stupňovité veže, na vrchole sídlo boha a oltár; najvyšší boh - Marduk

Klinové písmo
- v 19. st. v obl. Mezopotámie začali kopať bohatí dobrovoľníci, ktorí hľadali Noemovu archu (biblický výklad o potope sveta) a Babylonskú vežu. V meste Uruk našli 250 tis. hlinených tabuliek písaných klinovým písmom (obsahujú aj sumerskú listinu kráľov, kt. uvádza mená panovníkov a obdobie ich vlády; roky uvádzané pred a po potope)
- v tom období vozili archeológovia všetky vykopávky do Európy, a tak v archeologickom múzeu v Berlíne je celá Mezopotámia
- rozlúštili ho v r. 1802
- G. F. Grottefend - nemecký stredoškolský profesor; v krčme uzatvoril stávku, že klinové písmo rozlúšti; začal sa ním zaoberať a po 20 rokoch rozlúštil prvé klinopisné znaky
- Rawlinson - orientálny jazykovedec, ktorý neskôr dolúštil klinové písmo

Akkadská ríša (2340 - 2150 p.