Vznik a vývoj človeka

antropológia - veda o pôvode a vývoji človeka

antropogenéza (anthropos - človek, genesis - pôvod, vznik)
= proces vzniku, utvárania a vývinu človeka ako biologickej a spoločenskej bytosti
- trvala niekoľko miliónov rokov
- zahŕňa obdobie vývinu človeka až k dnešnému typu
- antropoidné opice (ľudoopy) a človek sa vyvinuli zo spoločných predkov
- na konci treťohôr (pred 14-imi miliónmi rokov) sa vývojová vetva rozštiepila na vetvu smerujúcu k človeku (najstarší prapredok človeka je Proconsul africanus) a na vetvu smerujúcu k terajším ľudoopom (gorila, orangutan, šimpanz)

hominizácia (poľudštenie)
- proces postupného poľudštenia podľa evolucionistickej teórie
- začala vo štvrtohorách (asi 14 miliónov rokov p. n. l.) a trvala vyše 2 miliónov rokov
- podiel biologických, prírodných, sociálnych a kultúrnych faktorov
- základné javy:
o vzpriamenie postavy a chôdza po zadných končatinách
o vývoj ruky ako orgánu práce - postavenie palca proti prstom
o ústup zvieracieho vzhľadu (miznutie nadočnicových oblúkov, vytváranie čela a vysunutej brady)
o zväčšovanie mozgu, a tým aj klenutie lebky, skvalitnenie mozgu
o vznik reči - nástroja ľudskej komunikácie

sapientácia - rozvoj mozgu, myslenia a psychiky, spoločenský spôsob života

vývoj najbližších predchodcov človeka:
a) Ramapithecus (10 mil. rokov p. n. l.)
o 100 - 110 cm vysoký ľudoop
o pohyb sčasti po dvoch
o klátivá chôdza, život v malej tlupe
o vegetarián (semená a plody)
o príležitostné používanie nástrojov
o náleziská: India, východná Afrika, Čína, Európa

a) Australopithecus africanus (australis - južný, pithecos - opica) (asi 5 mil. rokov p. n. l.)
o človek južný
o začiatok štvrtohôr
o 120 - 125 cm vysoký, 35 - 45 kg
o takmer vzpriamený
o pohyb po dvoch
o schopnosť používať jednoduché nástroje (vetvu, kameň, kosti), snáď i jednoduchá výroba nástrojov
o chrup a stavba kostí pripomína človeka, ale mozog nedosahoval ani polovicu váhy ľudského (patril už do vývojovej vetvy človeka)
o na rozdiel od primátov vegetariánov už konzumoval mäso
o náleziská: V a J Afrika (Homo africanus) (okolo roku 1924)

b) Homo habilis (asi 3 mil. - 2 mil. rokov p. n.

l.)
o človek zručný, obratný, schopný
o najstaršia forma rodu Homo
o 120 - 125 cm, 40 kg
o dokonale vzpriamený
o nápadne väčšia kapacita mozgu
o zdokonalenie stavby ruky, vyklenuté chodidlo
o vedomé používanie a zhotovovanie nástrojov ustálených foriem (jednoduché nástroje - hrabanie v zemi, lov a spracovanie koristi)
o artikulované zvuky
o náleziská: Afrika - Olduvajská roklina v Tanzánií (L. S. B. Leakey) (ostatné náleziská vo V a J Afrike: Hadar, jazero Turkana, jazero Eyasi, Makapansgat, Transvaal, Taung), ostrov Jáva

c) Homo erectus (asi 2 mil. - 250 tis. rokov p. n. l.)
o človek vzpriamený
· úplne vzpriamená postava, ale mnohé anatomické znaky ľudoopov
o žil v rôznych formách: opočlovek (Pithecanthropus), heidelberský človek
o 160 - 165 cm
o väčší obsah mozgovne
o výroba hrubo opracovaných kamenných nástrojov (sekáče, pästný klin - univerzálny kamenný nástroj na sekanie, rezanie, bodanie)
o používal oheň
o žil v tlupe => lov veľkej zvery (slony, nosorožce, kone)
o býval v jaskyniach a v prístreškoch postavených na otvorených sídliskách
o náleziská: V Afrika, Sumatra, Jáva (Homo erectus modjokertensis), Ázia - Čína (Homo erectus pekinensis alebo sinanthropus), Európa - Nemecko (Homo erectus heidelbergensis), Maďarsko (Homo erectus paleohungaricus) …

d) Homo sapiens (250 tis. - 70 tis. rokmi p. n. l.)
o človek rozumný, múdry
· v rôznych častiach sveta a v rôznych typoch
· mnohé znaky už príbuzné s dnešnými znakmi človeka
o pračlovek
o vysoká mozgovňa, vyklenutejšie čelo, ešte nadočnicové oblúky, zaokrúhlená tylová časť lebky
o vysoká pracovná schopnosť - nástroje z pazúrov alebo kremeňa; škrabadlá, vrtáky, hroty, rydlá (pokročilejšia technika opracovania kameňa) prvá diaľková zbraň drevený oštep (dokonalejšia forma lovu)
o dokonalejšia technika rozkladania ohňa
o rýchlejší duševný vývin
o v európskych podmienkach je najznámejší v mladšej forme - Homo sapiens neanderthalensis (podľa náleziska Neanderthal pri Dusseldorfe) (70 tis. - 40. tis. p. n. l.) - ako prvý pochovával svojich mŕtvych, mal schopnosť myslieť; náleziská: Z Európa, J a V Afrika, Z pobrežie Ázie
o náleziská: Nemecko - Steinheim (Homo sapiens steinheimensis), mladší typ v Neanderthale pri Dusseldorfe (Homo sapiens neanderthalensis), J Francúzsko, Afrika, Ázia, Blízky Východ (Homo sapiens palaenstinensis), Slovensko - Gánovce pri Poprade (odliatok mozgu, najvýznamnejší nález na našom území), Šaľa (čelová kosť ženy), Bojnice, Morava - jaskyňa Šipka pri Štramberku, jaskyňa Kůlna v Moravskom krase

e) Homo sapiens sapiens (asi 40 tis. rokov p. n.

l.)
o človek súčasný, „hotový", mal už v podstate všetky znaky dnešného človeka
o vysoký, urastený (170 - 180 cm)
o mohutná atletická postava, široký hrudník, dlhá a veľká lebka, vyklenuté čelo, široká tvár, brada vysunutá dopredu
o rozvinutá rozumová schopnosť
o pomerne súvislá artikulovaná reč
o zdatný lovec (oštepy s kamennými hrotmi, kyjak, dýka) - „lovci mamutov", pästné kliny
o ľudský dômysel
o počiatky prvotného umenia (kresby, sošky)
o obsadil už takmer všetky svetadiely (vývojovo najpokročilejšou oblasťou je širšia oblasť okolo Stredozemného mora)
o náleziská: Francúzsko - Crô Magnon (Homo sapiens Crô-Magnon), Čechy - Jenerálka (Praha), Morava - Věstonice, Mikulov, Pavlov, Macocha, Předmostí u Přerova, Slovensko - jaskyňa Barca pri Košiciach, Moravany, Plavecký Mikuláš.