Storočná vojna (1337 - 1453)

- mala riešiť územné a ekonomické ?

príčiny:
1. spor o franc. trón medzi Angl. a Franc. (medzi Eduardom III. a Filipom VI., franc. šľachta na trón dosadila Filipa VI. z Valois, no Eduard III. nástupníctvo neuznal a presadzoval nástupníctvo rodu Plantagenet)
2. spor o územie Flámska (dnes územie Belgicka) - 1. obchodná vojna v dejinách (Flámsko - hl. výrobca súkna v Európe, anglická vlna sa vozila do Flámska, Flámsko ju spracúvalo a expedovalo súkno, Angl. chceli získať územie Flámska, ale i Franc - znamenalo to hosp. posilniť št.

etapy:
I. etapa 337 - 1360
II. etapa 1360 - 1415
III. etapa 1415 - 1453

I. etapa
- 1337 - vzniká otvorený vojenský konflikt medzi Angl. a Franc.
- ekonom. lepšie pripravení Franc. - na strane Franc. - Luxembursko a Český št. (na tróne Luxemburgovci spätí rodovo s Franc.)

1346 - bitka pri Kreščaku
- zohrala rozhodujúcu úlohu v I. etape
- Franc. podcenili Angl. a tí zvíťazili
- na str. Franc. bojoval aj Ján Luxemburský (slepý, dal sa priviazať ku koňu, padol - Česi ostávajú bez kráľa, nastupuje Karol IV.)

- Angl. mali otvorenú cestu do Franc., vo Franc. -> povstania

1348 - -> morovej epidémie, znivočenie krajín, hladomor, prerušila sa vojna, zasiahla celú Európu

1358 - povstanie meštianstva v Paríži
- vodca: Etién Marcel
- angl. vojská sa blížili k Parížu, franc. meštianstvo sa vzbúrilo a žiadalo kráľa, aby Paríž chránil
- kráľ si s nimi poradil, potlačil ho a vodcovia skončili na popravisku

1358 - ľudové (sedliacke) povstanie
- nazývali sa „jacquieri" (Kubo dobrák)
- vzbúrili sa, lebo vojská vš. zničili
- rabovali šľachtické sídla kvôli hladu
- povstanie potlačené
- zostrenie sedliackych povinností

1360 - Franc. uzatv. s Angl. veľmi nevýhodný mier
- nechali im vš. získané územia
- Franc. na pokraji katastrofy

morová epidémia
- Európa postihnutá morovou epidémiou - čierny mor - prišiel z Turecka, priniesli ho oneskorenci z križiackych výprav
- postihla vš. št. v Európe, no najmä Angl. a Franc. (30% ľudí v Európe)
- po odznení morovej epidémie pokračuje II. etapa

II. etapa
- karta sa obrátilo, nedarilo sa Angl.

1381 - ľudové (sedliacke) povstanie v Anglicku
- na čele: John Ball
- oba št. vyčerpané vojnou i epidémiou
- kráľ utužil poddanské povinnosti, zvýšil dane, aby mohol pokračovať vo vojne, zvýšili sa aj cirk. poplatky => nábožensko-sedliacky charakter
- myšl., kt.

hlásali boli inšpirované Johnom Viclefom - príčina nešťastia je, že cirkev sa odklonila od sv. učenia a mala by sa vrátiť k pôvodnému obsahu Evanjelia
- masy sa dali do pohybu, žiadali kráľa o nápravu
- pozval vodcov do Londýna, že sa dohodnú, vzbúrenci museli ostať na hranicami Londýna
- zajal vodcov a dal ich popraviť, ostatní dostali milosť, ak sa vrátili k sv. feudálnym pánom (nemohol vš. popraviť, aj tak už bolo iba málo ľudí)

- využili to Franc., vytlačili ich z celého územia Franc., nechali im iba niekt. S oblasti

III. etapa
- rozhodujúca úloha: Jana z Arcu
- Angl. sa rozhodli vyhrať a zaútočili na Franc, kde boli v tej dobe boje o trón (medzi 2 príbuznými z rodu Valois; obaja sa dali zároveň korunovať a šľachta sa rozdelila - Angl. v tom videli šľachtu a vysielajú vojsko)

Jana z Arcu (Panna Orleánska)
- pridala sa k Francúzom
- sfanatizovala ľudové vrstvy, zorganizovala franc. ľudové vojsko a zastavila postup Angl. pri Orleanse a zabránila ich víťazstvu
- Franc. poslali Janu Angl., tí ju upálili

- 19-ročná, nevedela čítať ani písať, sedliacke dievča
- mala istý druh duševnej choroby
- patrí jej zásluha na výsledku 100-ročnej vojny
- keď už boli Angl. vyhnaní, nevyhovovala cirkvi
- mal ju súdiť cirk. súd, držali ju vo väzení, chceli, aby sa priznala, že je v spojení s diablom
- vtedy o vydanie Jany žiadali Angl.
- Franc. im ju predali
- Angl. ju odsúdili a upálili na hranici
- rozšírila sa zvsť, že Jana bola zachránená a žije a že organizuje ľudové vojsko proti franc. kráľovi a cirkvi
- falošné dohady, falošné Jany z Arcu, snažili sa podnietiť veľké ľudové povstanie

1453 - koniec 100-ročnej vojny
- Angličania sa vzdali vš. území, ostal im iba prístav Calais.