30-ročná vojna (1618 - 1648)

- začala sa úplne malým a bezvýznamným konfliktom v Čechách, no jej priebeh bol dlhý
- postihla vš. európske št. s výnimkou 3 št.: Anglicko, Rusko, Francúzsko
- priamo al. nepriamo sa dotkla vš. krajín európskeho kontinentu, aj keď boje sa odohrávali iba v obl. strednej a S Európy
- skončila mierom, kt. delil Európu

príčiny
1. náboženská - prvá aj posledná vojna, kt. bola oficiálne vedená pod náboženskými heslami, spor medzi protestantmi a katolíkmi
2. politická - snaha Habs. ovládnuť Európu, sledovali tým hegemóniu v Európe
3. hospodárska - št. Z Európy (najmä Franc.) chceli upevniť sv. hosp. pozíciu - prichádzal sem tovar zo zámoria, obchodovali s ním

etapy
1. česká vojna 1618 - 1620
2. falcká vojna 1621 - 1623
3. dánska vojna 1625 - 1629
4. švédska vojna 1630 - 1635
5. franc.-švédska vojna 1635 - 1648

České stavovské povstanie
- 1609 - Rudolfov majestát
- 1611 - brat Matej II. donútil Rudolfa II. odstúpiť, porušovanie majestátu
- to viedlo šľachtu k vytv. meštiacko-šľchtickej opozície - chceli len, aby sa dodržiavala náboženská sloboda
- situácia sa vyostrila ->

Hroby
- mestečko exist. dodnes
- evanjelici si chceli postaviť nový kostol, začali stavať základy
- katolíci poukazovali na to, že pôda je vysvätená biskupom a evanj. kostol by znamenal znesvätenie
- vznikol veľký konflikt

máj 1618 - stavovský snem v Prahe
- zišli sa tu predstavitelia prostestantských stavov (duchovenstvo, meštianstvo, šľachta) a protestovali proti zásahu v Hroboch
- dohodli sa, že budú žiadať kráľa, aby stavbu povolil
- delegácia sa vydala na Pražský hrad, kde sídlili kráľovskí miestodržitelia (kráľ - Viedeň), no tí sa im vysmiali ->

23. máj 1618 - 2. pražská defenestrácia
- predstavitelia protestantských stavov sa naštvali a povyhadzovali kráľ. miestodržiteľov z okien
- začiatok českej vojny = začiatok 30-ročnej vojny
- vš. 3, kt. vyhádzali z okien sa zachránili (2 miestodržitelia + pisár Fabricius) a dostali od panovníka vysoké odmeny, obyč. pisár Fabricius bol povýšený do šľachtického stavu dočasná vláda 30 direktorov
- predstavitelia českých stavov vyhlásili novú vládu
- zosadili Mateja II. z trónu, ten v r. 1619 zomiera
- na trón mal nastúpiť Ferdinand II., no 30 direktorov to odmietlo
- český trón ponúkli vodcovi protestantskej Únie Fridrichovi Falckému, kt. dostal prívlastok „zimný kráľ" (vládol 1 zimu)

- české stavy nemienili pridať do boja proti Habs.

ľud, bolo to izolované hnutie českých stavov
- verili, že im príde na pomoc Únia a pomôžu im Angl.
- európske št. na tento konflikt v Čechách nereagovali a v Čechách -> občianska vojna
- cisár Ferdinand II. začal zhromažďovať vojsko proti odboju ->

8. november 1620 - bitka na Bielej hore
- boj trval len 1,5 hod. a Česi utrpeli katastrofálnu porážku
- Biela hora - kopček neďaleko Prahy, na kt. boli opevnené stavovské vojská, neobávali sa cisárskych vojsk, viedla tam rovina
- cisárske vojská využili to, že bol november - ranné hmly
- 8. novembra počas hmly napadli nepripravené stavovské armády a úplne ich zmasakrovali

- česká šľachta bola čiastočne vyhladená, čiastočne navždy z Čiech vyhnaná; jej statky zhabali a ako odmenu odovzdali Ferdinandovým prívržencom
- v Čechách vznikli ohromné panstvá, obrábané poddanými
- posledné zvyšky poddaných upadli do poddanstva novým pánom, väčšinou Nemcom
- Čechy sa stali rakúskou provinciou Bohémiou a začali tu panovať jezuiti - ničili českú kultúru, pálili české knihy bez ohľadu na obsah

21. jún 1621
- na Staromestskom námestí v Prahe sa uskutočnila poprava 27 pánov (rytieri, šľachta)
- tu bol popravený aj Slovák Ján Jesenius, kt. roku 16000 urobil na Karlovej uni 1. pitvu a bol aj rektorom Karlovej uni (iróniu je, že Ján Mydlař, kt. mu dodával mŕtvoly, popravil aj jeho)

1626 - nariadenie Habsburgovcov
- vš. tí, kt. do 1 roka neprestúpia na katolícku vieru, musia z Čiech odísť
- to vyvolalo masovú emigráciu z českých krajín, medzi exulantmi bol aj Ján Amos Komenský
- odišlo zhruba 32 šľachtických rodín a asi 1 slobodného obyv.
- (pred českou vojnou 1 mil. 700 tis. obyv., po skončení okolo 900 tis. obyv.)

1627 - Habsburgovci (Ferdinand II.) vydávajú Obnovené zriadenie zemské
- 4 dôležité body:
1. Habsburgovci sú dedičmi českého trónu
2. jediné povolené náboženstvo je katolicizmus
3. pribudol 4. stav - prelátsky stav (šľachta, mešťania, rytieri + duchovenstvo)
4. nemčina sa stala jednotným jazykom (jediným dorozumnievacím)

Falcká vojna
- po prehratej bitke na Bielej hore ušiel z Čiech do Falcka (8. novembra na Pražskom hrade v pohode raňajkoval, posol mu oznámil, čo sa stalo a on na vozík naložil čo sa dalo a ušiel)
- s pomocou G. Bethlena sa snažil o zvrat, no nepodarilo sa mu to
- vojsko katolíckej Ligy na čele s Tillym ho porazilo
- => znamenala víťazstvo Habs. Dánska vojna
- ňou začína celoeurópska vojna
- cisárovým víťazstvom bolo znepokojené Angl., Holand. a Franc.
- báli sa Habs., a preto uzavreli dohodu s dánskym kráľom Kristiánom IV., kt.

chcel rozšíriť sv. územie na úkor niekt. nem. baltských obl. - Dánsko najalo za spojenecké peniaze veľké vojsko a r. 1625 začalo ozbrojené akcie
- za čelo cisárskych vojsk sa dostáva veľká osobnosť a vynikajúci stratég ->

Albrecht z Valdštejna
- významná osobnosť 2 etáp
- pôvodne príslušník Jednotiek
- posledný český „válečník"
- rozporuplné postava
- vynikajúci stratég, no pre osobné záujmy zradil kedykoľvek a kohokoľvek
- menil náboženstvo podľa toho, kde bola práve výhodná pozícia z majetkových dôvodov
- bez neho by Habs. dánsku ani švédsku vojnu nevyhrali
- po bitke na Bielej hore získal obrovské majetky, založil mesto Jičín, chcel sa stať kráľom a Jičín mal byť kráľovským mestom
- za krátky čas zhromaždil 50 tis. vojakov, bolo ich nadostač (žoldniermi sa stávali sedliaci zbavení pôdy, nezamestnaní remeselníci, pridávali sa k nim aj obyv. zničených miest a dedín, kt. neostalo nič iné, ako okrádať iných)
- jeho vojská r. 1626 porazili Dánov a ich nem. protestantských spojencov
- dánsky kráľ bol nútený uzavrieť mier (1629) a zaviazať sa, že v budúcnosti sa do nem. vecí miešať nebude

Švédska vojna
- habs. vojská začali prehrávať
- na čele protihabsburskej koalície - Gustáv Adolf II. - švédsky kráľ
- Hbs. požiadali Valdštejna, aby sa vrátil (odvolali ho totiž na žiadosť šľachty, kt. bol tŕňom v oku)
- on však na potupu zabudnúť nemohol a tak hral na 2 strany so Švédmi sa dohodol, že potom dostane český trón
- bol zavraždený v Chebe r. 1634 (keď zomrel, bol v 3. štádiu syfilisu - bol úplne paralyzovaný, pohyboval sa len na nosidlách)
- dal ho zavraždiť cisár, mal veľké majetky a keďže zomrel ako zradca, majetky nepripadli rodine, ale novej rakúskej šľachte

- Švédi vtrhli do S Nemecka pod vedením Gustáva Adolfa, kt. podporovalo Franc. a Nizozem., jeho vojsko bolo neveľké, no dobre organizované a vyzbrojené, pozostávalo zo sedliakov, kt. doň boli povolaní na zákl. vojenskej povinnosti
- Gustáv Adolf zdokonalil spôsob boja pechoty, jeho vojaci vystrelili 3 razy, zatiaľ čo protivník len raz
- r. 1631 pri Lipsku porazil na hlavu Tillyho armádu
- na jar nasledujúceho roku zvíťazil Adolf znovu na r. Lechu, odtiaľ sa pohol do Bavorska a obsadil Mníchov; ohrozené bolo aj hl. mesto cisárstva Viedeň
- v chvíli krajného nebezpečenstva sa cisár po druhý raz obrátil na Valdštejna, kt. tentoraz požadoval právo vládnuť vo vš. krajinách, kt.

vydobyje a veľkú odmenu
- Valdštejn zhromaždil veľké vojsko, stretol sa s armádou Gustáva Adolfa pri Lutzene r. 1632; v tejto bitke bol Gustáv Adolf zabitý

Francúzsko-švédska vojna
- v r. 1635, keď už boli obe strany oslabené, sa kardinál Richelieu rozhodol zapojiť do konfliktu aj Franc. - Franc. vstúpilo do vojny na str. protestantských št. => náboženská vojna sa zmenila na politickú

1644
- začínajú sa mierové rokovania o ukončení vojny
- mestá: Osnabrick (so Švédmi) a Munster (s Franc.) - nemecké mestá, územie patrilo Vestfálsku

1648 - Vestfálsky mier
- 1. mier, kt. delí Európu (2. Viedenský mier, 3. Versaillský mier, 3. Postupimská konferencia)
- 30-ročná vojna nemá víťaza, skončila sa kompromisom = Vestfálskym mierom
- nezúčastnilo sa Angl. a Dánsko, netýkal sa Ruska
- najsilnejším št. sa stalo Franc. - upevnilo sv. pozíciu v Z Európe, odobralo časť území Svätej ríši rímskej, (dostalo časť Alsaska)
- aj Švédsko si sv. pozíciu upevnilo - presadili sa v Pobaltí a v obl. Severného mora, (dostalo časť Pomoranska ústím Odry, Labe a Vesery)
- na mape Európy vznikli 2 nové št.:
1. Švajčiarsko (predtým 13 kantónov, spojili sa a vytv. konfederáciu; vlastný snem, spoločné iba financie a politika)
2. Holandská rep.
- Habsburgovci - stratili sv. vplyv v Z Európe, ale upevnili si ho v str. Európe
- Svätá ríša rímska sa rozpadla na 296 drobných št., nerátajúc panstvá tzv. „ríšskych rytierov", v skut. tiež nezávislých (100)
- znamenalo to úplné víťazstvo kniežat nad cisárom, nem. kniežatá sa pomaly stali neobmedzenými pánmi a podľa vzoru veľkých európskych panovníkov sa obkolesovali nákladným dvorom, zaviedli si vlastné vojsko, potlačovali starú slobodu miest a neľútostne vykorisťovali sv. poddaných
- na čele Sv. ríše rímskej ostáva rímsky cisár, jeho moc však je iba formálna, nemohol o ničom rozhodovať, potreboval súhlas ríšskeho snemu

následok 30-ročnej vojny
- upevnili sa pozície Z Európy, str. Európa - nestabilná
- v str. Európe si sv. postavenie upevnili Habs., vo V poriadok nastolili Romanovci
- začína obd. nerovnomerného vývoja, urýchlenie vývoja Z Európy a spomalenie vývoja str. a V Európy
- od 17. st. v Z Európe - prevaha slobodných roľníkov nad poddanými
- V a str. Európa - nevoľníctvo, nerozvíjali sa tu manufaktúry (1. manufaktúra na Slov. - 18. st.)
- z českých krajín odišlo 50% obyv. a Habs. zaviedli nevoľníctvo, aby udržali prac. silu.