Český štát a Uhorsko v 15. st.

Albrecht Habsburský
- po smrti Žigmunda Luxemburského sa na trón dostáva manž. jeho dcéry Albrecht Habsburský
- uhorský a český kráľ
- úplne 1. Habsburgovec
- po 1. krát sa mu podarilo na 2 roky spojiť štáty: český, poľský a uhorský
- vládol iba 2 roky, zomrel náhle na križiackej výprave, keď celé vojsko dostalo dyzentériu

Ladislav Pohrobok
- manželka porodila jeho syna až po jeho smrti => Pohrobok, ten vládu preberá až ako 13 r. v r. 1453
- český a uhorský kráľ
- korunovať za kráľa ho dala matka už ako 3 mesačného =>

Vladislav Jagellovský
- časť šľachty presadzovala jeho kandidatúru
- Pohrobok aj Jagellovský boli korunovaný za uh. kráľa v ten istý mesiac a týj istým biskupom
- pred nástupom na trón uh. šľachte sľúbil, že obranu proti turkom zabezpečí z vlastných peňazí

1444 - bitka pri Varne
- rozhodujúca bitka
- armáda Murada II. na hlavu porazila uhorské vojsko, padol i Vladislav Jagellovský => koniec dvojvládia, ostal iba 4 ročný Ladislav Pohrobok ->

1440 - 1453 - interregnum
- obdobie, keď za neplnoletého panovníka vládnu zástupcovia (Jiří z Poděbrad)
- interregnum aj v Uhorsku - správca Uhorska - Ján Hunyady
- ako 18 r. zomiera

7 hajtmanov
- vládnu v Uhorsku
- správcom sa stal Ján Hunyady, kt. prešiel do tábora L. Pohrobka, hoci pred tým bol jeho nepriateľom

1456 - smrť Ladislava Pohrobka

1456 - bitka pri Belehrade
- Turci zaútočili na hranice Uh.
- J. Hunyady vyhlásil výpravu a stal sa zázrak - malá uh. armáda zvíťazila nad Turkami

- krátko po bitke Hunyady zomiera a zanecháva 2 synov: Ladislava a Mateja Hunyadyho (Korvín)

1458 - na český trón nastupuje Jiří z Poděbrad a na uhorský Matej Korvín

Jiří z Poděbrad
- najprv správca českých krajín
- hlásil sa k odkazu husitstva (najmä prijímanie pod oboma spôsobmi)

Plán európskej mierovej únie
- prvý sa snažil vytv. EÚ - konflikty riešiť nie vojnami, ale na diplomat. úrovni
- ani jeden št. túto iniciatívu neprijal

1468 - bitka pri Vilémove
- Jiří Poděbradský víťaz
- M.

Korvín zajatý, no po sľube, že odtiahne z Čiech a nebude sa usilovať o český trón ho prepustil
- no ten len čo bol prepustený zo zajatia ->

1469
- Matej Korvín sa dal korunovať za českého kráľa
- obsadil Moravu, Sliezsko, Lužice
- Jiřímu ostali len samotné Čechy

1471
- Jiří Poděbradský zomiera
- uvoľňuje sa český trón
- česká šľachta ponúkla trón poľsko-litovskému rodu Jagellovcov

- nastolil v Čechách poriadok, zaistil pokoj
- vypísal nové dane
- naplnil št. pokladnicu
- to umožnilo dostať Čechy z úpadku po husitstve
- obnovila sa ťažba striebra - Jihlava, Kutná Hora
- mal možnosť nastoliť nový dynastický rod, dať vládu jednému zo synov - neurobil to, bol prvým voleným kráľom, nechcel a spreneveriť sľubu, kt. dal šľachte, že tá si bude mať možnosť vybrať panovníka
- česká šľachta sa rozhodla zvoliť si vtedy 15 r. Vladislava II. Jagellovského - po smrti M. Korvína si ho zvolila aj uh. šľachta, videli totiž, že je neschopný a to im vyhovovalo

Matej Korvín
- ml. syn Hunyadyho
- zajal ho český kráľ a stal sa osobným zajatcom Jiřiho z Poděbrad
- ostal na jeho dvore a naučil sa čítať, písať, vzal si jeho dcéru
- šľachta si myslela, že bude obhajovať jej záujmy, no mýlila sa - zaviedol absolutistickú vládu, vš. moc sústredil vo sv. rukách, šľachta oslavovala, keď zomrel

reformy:
1. daňová reforma - zaviedol novú daň - daň od komína (priniesla 4 násobné príjmy do št. pokladnice)
2. založenie žoldnierskej armády - zvýšil tým obrany schopnosť Uhorska
3. opora kráľ. moci - stredná šľachta a mestá
4. menová reforma - zlatý uhorský dukát - prilákala obchodníkov zo Z Európy (priniesli obchod, myšlienky humanizmu a renesancie)

1467 - bitka pri Veľkých Kostoľanoch
- najv. problémom bolo zlikvidovať bratríkov (zbojnícke skup., kt. boli zvyškami husitských armád)
- podarilo sa mu ich zlikvidovať, rozpadajú sa, z určitej časti -> elitný čierny pluk - súčasť žoldnierskej armády

1467 - založenie Academie Istropolitany
- keď ju zriadil, nežiadal platy pre profesorov a kráľ šetril
- celý čas trpela nedostatkom peňazí, profesori prednášali zadarmo a tí najlepší odchádzali
- zanikla buď okolo r. 1485 al po smrti M. Korvína
- prednášal tu aj matematik a astronóm Regiomontanus

- v zahraničnej politike mal 3 ciele:
1. obrana Uhorska proti Turkom
- vďaka silnej žoldnierskej armáde zabezpečil J hranicu Uhorska
- počas jeho vlády Turci nezaútočili na Uhorsko ani raz

2. získať český trón
- chcel v str. Európe vytv. pevný št., kt. by ovládal pevnou rukou, čakal na vhodnú príležitosť

1462 - pápež vyhlásil proti Čechom križiacku vojnu
- viacerí európski panovníci ju odmietli viesť
- M. Korvín sa prihlásil a postavil sa na čelo armády

1468 - bitka pri Vilémove
- M. Korvín neúspešný

1469 - dal sa v Olomouci korunovať na českého kráľa

3.

získať rakúske krajiny
- po udalostiach v Čechách sa pustil do výpravy proti rakúskym krajinám

1485 - obsadil Viedeň a presídlil sa sem aj s celým kráľ. dvorom

- r. 1490 M. Korvín vo Viedni zomiera na porážku a nezanecháva po sebe žiadneho legitímneho potomka.