Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Český štát v 14. st.

Rudolf Habsburský (1306 - 1307)
Henrich Korutanský (1307 - 1310)
Ján Luxemburský (1310 - 1346)
Karol IV. (1346 - 1378) - od r. 1353 spoluvládca, od r. 1376 - kráľ SRR, od r. 1355 - cisár SRR
Václav IV. (1378 - 1419)
Žigmund Luxemburský (1436 - 1437)

1306 - 1346 - ČŠ sa dostal do hlbokej krízy

Rudolf Habsburský
- jeho otec Albrecht Habsburský (rímsky kráľ, bol zavraždený) si vynútil zvolenie jeho syna
- jeho vláda trvala len krátko, po jeho smrti šľachtou prijatý za kráľa ->

Henrich Korutanský
- manžel dcéry Václava II. Anny
- slaboch, rozkrádanie kráľ. majetku, nepokoj
- šľachta rozobrala majetok a vybrala za panovníkov Luxemburgovcov
- dôvody: boli rodinne spriaznení s rod. Valois i s Habsburgovcami

Ján Luxemburský
- vzal si za manž. Elišku Přemyslovnu, vďaka tomu kráľ
- nástup dynastie Luxemburgovcov na trón, preberajú titul nem. cisára
- úpadok Prahy
- Ján nikdy nezrástol s českým ľudom

Inauguračné listiny
- šľachta sa proti nemu postavila a donútila ho ich vydať
- totálne oslabenie kráľ. moci, Ján sa viac zdržiaval v cudzine -> „kráľ cudzinec"
1. prenecháva šľachte vš. privilégiá a právomoci, nesiahne na jej majetky, nebude vymáhať dane bez ich súhlasu
2. šľachta nie je povinná bojovať za hranicami št. a ak bojovať bude, kráľ jej musí platiť žold

Karol IV.
- „otec vlasti"
- syn Jána Luxemburského
- Václav žil na franc. dvore, prijal tam meno Karol
- najvýznam. pan. 14. st. pre Čechy
- ako 7 r. ho oženili so 4 r. Blankou z Valois (tá čoskoro zomiera)
- jeho učiteľom bol Klement VI. (neskôr pápež)
- r. 1353 vymenoval za spoluvládcu sv. syna Václava IV. - po návrate z Franc. chcel zmeny, opora cirkvi

1344 - pražské biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo, 1. arcibiskup: Arnošt z Pardubíc
-> získal cirk. a polit. samostatnosť

1346 - korunovaný za českého kráľa, dal zhotoviť nové korunovačné klenoty: korunu, žezlo, jablko

1348 - získal titul nem. kráľa

1348 - založil Karlovu univerzitu
- s pápežovým súhlasom
- 1. pražská univerzita, 1. univerzita v str. Európe
- plne organizovaná, 4 fakulty: lekárska, právnická, teologická, artistická (7 slobodných umení, až potom ďalšie štúdiá)
- zriadil 1. spoločné ubytovanie pre profesorov a študentov - kolégium
- profesori boli platení
- prví učenci Česi i cudzinci z parížskej Sorbonny a angl. Oxfordu

výstavba Nového pražského mesta
- (dn.

Malá strana)
- stavitelia: Matiáš z Arasu a Peter Parleř z Mindu
- úprava Pražského hradu (kráľ. palác), stavba Svätovítskej katedrály s kaplnkou sv. Václava, Kamenného mostu (dnes Karlov) a Mostickej veže

výstavba gotických hradov
- Karlštejn s kaplnkou sv. kríža (české i ríšske klenoty; výzdoba: majster Teodorich)

1356 - Zlatá bula
- rozhodol sa urobiť dôležité správne reformy tak, aby ČŠ nadobudol dôležité postavenie v SRR
- upravuje vzťahy medzi ČŠ a SRR
1. český kráľ sa stáva 1. kurfistom (nemožno bez neho zvoliť rímskeho cisára)
2. český kráľ získava titul arcičiašnik (veľmi vysoká a chcená funkcia; ten, kto mal právo sedieť po pravici cisára, bez neho žiadne rozhodnutia, 1. radca., 1. minister)
3. nariaďuje sa vš. ríšskym kniežatám učiť sa po česky
4. Praha - sídlo cisára SRR (za jeho vlády 1. krát, a potom až Rudolf II. Habsburský)

1356 - Majestas Carolina
- listina, kt. chcel oslabiť vplyv českej šľachty, obsahovala výrazné oklieštenie šľachtických privilégií
- nikdy nevošla do platnosti (šľachta mu pohrozila vzburou, neriskoval)

- rozhodol sa posilniť postavenie českých miest, prideľoval rozsiahle privilégiá, podporoval výstavbu miest => podporoval meštiactvo, získal si mestá na sv. str. - opora kráľ. moci

jeho manželky:
o Blanca z Valois
o Anna Falcká - získal Falcko
o Anna Svidvická - získal úz. Sliezska, úz. Bradenburska (matka Václava IV.)
o Alžbeta Pomoranská - spojenectvo s Poľskom (matka Žigmunda, lámala meče, ohýbala železo)

Václav IV.
- nastupuje na trón po smrti sv. otca
- jeho opak
- podarilo sa mu prísť o titul nem. cisára (šľachta ho uväznila a prinútila ho vzdať sa tohto titulu)
- jeho meno sa spojilo so zač. husitského revolučného hnutia vedeného J. Husom
- najprv ho Václav podporoval, potom sa vzdal

Ján Nepomutský
- Václav IV. mal manželku Žofiu a jej spovedníkom bol Ján z Nepomútu
- chcel od neho, aby mu spoveď prezradil (podozrieval ju), neposlúchol ho, a preto ho dal zviazaného hodiť do Vltavy
- keď ho vytiahli, zistili, že mŕtvola bola v rozklade a zachoval sa iba jazyk = zázrak => bol vyhlásený za svätého
- (v 30-tych rokoch sa vysvetlilo, že Vltava obsahuje akési konzervačné látky)
- Ján Hus x Ján Nepomutský.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk