Český štát v 15. st. - husitské revolučné hnutie

Václav IV. (1378 - 1419)
husitské vojny (1419 - 1436)
Žigmund Luxemburský (1436 - 1437)
Albrecht Habsburský (1437 - 1439)
i n t e r r e g n u m
Ladislav Pohrobok (1440 (53) - 1458)
Jiří z Poděbrad (1458 - 1471)
Vladislav Jagellovský (1471 - 1516)

Václav IV.
- nastupuje na trón za nepriaznivých medzinár. okolností (100-ročná vojna, kríza v cirkvi, následky hladomoru)
- stratil titul nem. cisára
- husitská revolúcia

Žigmund Luxemburský
- vládne 1 rok
- zomiera

Albrecht Habsburský
- po smrti Žigmunda Luxemburského sa na trón dostáva manž. jeho dcéry Albrecht Habsburský
- uhorský a český kráľ
- úplne 1. Habsburgovec
- vládol iba 2 roky, zomrel náhle na križiackej výprave, keď celé vojsko dostalo dyzentériu

Ladislav Pohrobok
- manželka porodila jeho syna až po jeho smrti => Pohrobok, ten vládu preberá až ako 13 r. v r. 1453
- český a uhorský kráľ
- korunovať za kráľa ho dala matka už ako 3 mesačného =>

1440 - 1453 - interregnum
- obdobie, keď za neplnoletého panovníka vládnu zástupcovia (Jiří z Poděbrad)
- interregnum aj v Uhorsku - správca Uhorska - Ján Hunyady
- ako 18 r. zomiera

Jiří z Poděbrad
- najprv správca českých krajín
- šľachta si ho volí na trón
- husitský, kališnícky kráľ
- patril medzi tých, kt. reprezentovali kališnícku šľachtu
- bol zvolený českou šľachtou, pochádzal zo str. šľachty - z toho vychádzala jeho politika
- hlásil sa k odkazu husitstva (najmä prijímanie pod oboma spôsobmi)
- pridal sa k mestám a strednej šľachte (vysoká šľachta - protihusitská)
- pre ostatnú Európu „kacírsky kráľ", jediný kráľ v Európe, kt. sa nehlásil ku kresťanskej cirkvi -> Európa Čechy ignorovala a izolovala (pápež ho vyhlásil za „dočasného kráľa") - nedostatok jeho vlády

Plán európskej mierovej únie
- snažil sa nadviazať styky s ostat. eur. št. - prvý sa snažil vytv. EÚ - konflikty riešiť nie vojnami, ale na diplomat. úrovni
- európske memorandum
- vyslal poslov na vš, kráľ. dvory
- št., kt. podpíšu sa zaväzujú riešiť konflikty mierom a budú brániť Európu proti Turkom (Turci ohrozovali Balkánsky pol., Európa sa tvárila, že jej sa to netýka, ale on si uvedomil, že sily treba zjednotiť)
- ani jeden št. túto iniciatívu neprijal - báli sa pápeža (prijať by znamenalo prijať kacíra za panovníka)

1462 - Kompaktáta zrušené pápežom
- jeho snahy sa zľakol i pápež
- v Čechách a mala vytv.

jednotná katolícka cirkev, porušenie zákazu vyhlásil za kacírsky čin
- šľachta to neprijala -> zámienka na vyhlásenie križiackej výpravy

- pápež hľadal vhodného kandidáta na vodcu - našiel ho - bol ním M. Korvín, kt. sa postavil na čelo križiackej výpravy, chcel totiž získať české krajiny

1468 - bitka pri Vilémove
- Jiří Poděbradský víťaz
- M. Korvín zajatý, no po sľube, že odtiahne z Čiech a nebude sa usilovať o český trón ho prepustil
- no ten len čo bol prepustený zo zajatia ->

1469
- Matej Korvín sa dal korunovať za českého kráľa
- obsadil Moravu, Sliezsko, Lužice
- Jiřímu ostali len samotné Čechy

1471
- Jiří Poděbradský zomiera
- uvoľňuje sa český trón
- česká šľachta ponúkla trón poľsko-litovskému rodu Jagellovcov

- nastolil v Čechách poriadok, zaistil pokoj
- vypísal nové dane
- naplnil št. pokladnicu
- to umožnilo dostať Čechy z úpadku po husitstve
- obnovila sa ťažba striebra - Jihlava, Kutná Hora
- mal možnosť nastoliť nový dynastický rod, dať vládu jednému zo synov - neurobil to, bol prvým voleným kráľom, nechcel a spreneveriť sľubu, kt. dal šľachte, že tá si bude mať možnosť vybrať panovníka
- česká šľachta sa rozhodla zvoliť si vtedy 15 r. Vladislava Jagellovského - po smrti M. Korvína si ho zvolila aj uh. šľachta, videli totiž, že je neschopný a to im vyhovovalo

Predpoklady -> husitského revolučného hnutia
- proticirk. hnutie, hnutie za nápravu v cirkvi => česká reformácia
- reakcia na krízu v cirkvi, kt. -> v 14. st. (začiatok: avignonské väzenie, prehlbovanie: 14. st. - schizma, spor o pápežský stolec)
- mor, hladomor, 100-ročná vojna = trest boží
- -> náboženské sekty, kt. začínajú kritizovať spôsob života cirkvi, odvolávali sa na pôvodné učenie Ježiša Krista o rovnosti, odklon cirkvi od tohto pôvodného učenia
o Valdenci
- Franc.
- vychádzali z absolútnej rovnosti ľudí, pred vstupom odovzdávali svoj majetok, krstili sa až v dospelom veku (dieťa nemôže byť účastník viery)

o Adamiti
- str. Európa, Nem.
- odvodzovali sa od Adama, hlásali absolútnu rovnosť až do takej miery, že chodili takmer nahí, odmietali akýkoľvek majetok

- otec: John Wiclef
- prejavy mravného úpadku cirkvi
o predávanie odpustkov (za kúpu odpustenie vš. hriechov), tie sa predávali aj pre mŕtvych = kupčenie s vierou
o dišpenzy = výnimky z cirk práva (napr. ak niekto chcel vstúpiť do manželstva so svojím príbuzným, ak chcel ísť za kňaza a predtým už mal rodinu, deti)
o kupčenie s najvyššími cirk. hodnosťami (každý bohatý mohol získať úrad, nemohol však vykonávať cirk.

obrady, a preto si najal chudobného kňaza)
o kňazi hlásali niečo, čo sami nedodržiavali - celibát, Desatoro

John Wiclef
- oxfordský profesor
- ako prvý na univerzitnej pôde kritizoval cirkev
- stadiaľ sa myšlienky šírili na ostatné univerzity - cirkev kritizovali vzdelanci, neboli proti Bohu, ani proti viere, chceli len nápravu cirkvi, nie zatratenie

- kon. 14. st. sa kritika dostala aj na Karlovu univerzitu (vládol Václav IV. - dostal sa do konfliktu so šľachtou a cirkvou; bol benevolentnejší => vytv. sa príhodná pôda na univerzite)
- Biblia sa dostala medzi nevysvätených kňazov, kazateľov, poznali jej obsah a kázali ho medzi ľudom - nebolo to proti Bohu, ale proti cirkvi

Majster Ján Hus
- teológ
- profesor na Karlovej univerzite
- stál na čele kritiky cirkvi
- kázal v češtine
- konal pravidelné kázne v Betlehemskej kaplnke, prvý sa rozhodol porušiť, že kázať sa má v latinčine a kázal po česky
- pápež ho napomenul a žiadal, aby sa vrátil k latinskej liturgii
- spočiatku ho podporoval aj Václav IV.

1409 - Kutnohorský dekrét
- listina
- vydal ho Václav IV. pod vplyvom kritík na Karlovej uni
- naviedol ho na jej vydanie Majster Ján Hus
- počeštenie Karlovej uni
- Česi získavajú 3 hlasy, cudzinci spolu 1 hlas
- Majster Ján Hus sa stáva rektorom na uni
- (predtým: Česi, Sasi, Bavori, Poliaci - každý mal po jednom hlase, mohli Čechov prehlasovať)

1412 - príkaz pápeža na predaj nových odpustkov
- chceli to rýchle rozpredať, dovtedy sa konalo za kúpu odpustkov pokánie, teraz bol príkaz, aby sa predávali bez pokánia
- bolo to spojené s výstavbou Chrámu sv. Petra v Ríme
- Hus predaj v Čechách zakázal => rozpor s Václavom III.
-> pápež vyhlásil nad Prahou interdikt - cirk. kliatba, kt. zakazuje vykonávať vš. cirk. obrady (pohreb, krstiny, sobáš…) pokiaľ je kacír na území

- Hus zobral sv. žiakov a odišiel z Prahy, aby ju uchránil; pripravoval sa na obhajobu sv. učenia
- začali sa schádzať tábory ľudu a šírili sa Husove myšlienky
- Rím sa neuspokojil

1414 - cirkevný koncil v Kostnici
- ciele: vyriešiť pápežskú schizmu (3 pápeži - Rím, Avignon, Pisa), vyriešiť ? kacírov (vysporiadať sa s učením J. Husa)
- aj Hus sa ho zúčastnil, cítil sa chránený listinou, kt. mu udelil Žigmund Luxemburský (uhorský kráľ, cisár SRR) - glejt - listina, kt. mu mala zabezpečiť ochranu, poistka na život
- inkvizícia Husa zatkla, postavila pred súd a bol vyhlásený za kacíra

6. júl 1415 - upálenie J. Husa v Kostnici
- popol rozsypaný do rieky
- cirkev chcela jeho smrťou ukončiť toto hnutie
- no opak: podnietila - v Čechách to vyvolalo revolúciu
- (predhusitská príprava: kalich - symbol rovnosti, aj veriaci prijímal krv; prívrženci - kališníci, husiti)

Ján Želivský
- kazateľ, kt.

pokračoval v českých kázniach
- Husov žiak
- kázal v Kostole Panny Marie Snežnej

koniec júla 1419 - 1. pražská defenestrácia
- jedného dňa bol Kostol Panny Marie Snežnej zatvorený - Želivskému boli zakázané bohoslužby v češtine
- veriaci išli pred pražskú radnicu žiadať radničných konšelov, aby povolili kázne v českom jazyku, nechceli ich vypočuť
- veriaci mali vidly, hrable, vtrhli do radnice a vyhádzali úradníkov z okien
- = začiatok husitstva
- (v auguste zomiera Václav IV. - dozvedel sa o tom a dostal porážku)

Žigmund Luxemburský
- nevlastný brat Karola, nárokoval si na trón
- chcel sa stať kráľom, no Česi ho nechceli prijať, pripisovali mu Husovu smrť (on mu dal glejt)
- musel z Prahy odísť, začal pripravovať križiacku výpravu do Čiech

1420 - 1. križiacka výprava
- zorganizoval ju Žigmund Luxemburský proti Čechom

bitka na Vítkove
- rozhodujúcu úlohu zohrali vojská Jána Žižku
- husiti zvíťazili vďaka Žižkovi a jeho vozovej hradbe
- Žižka stál na čele mesta Tábor, ten sa pridal k Prahe a vyhrali (Žižka založil revolučné mesto Tábor r. 1420, chceli vytv. ideálnu spol., vzorové miesto podľa Husovho učenia, všetko bolo spoločné)
- cisárska armáda mala niekoľkonásobnú prevahu, no aj tak ich husiti porazili
- do Čiech smerovalo 6 ďalších výprav - vš. neúspešné
- (1431 - na Domažliciach - žiadny boj, husiti zvíťazili spevom)

husiti a rozdelili na 2 tábory:
o umiernené krídlo
- univerzitní majstri (prof. Karlovej uni, kt. začali šíriť myšlienky), pražskí mešťania, stredná a nižšia šľachta, študenti
- chceli nápravu cirkvi

o radikálne krídlo (táboriti)
- mestská a vidiecka chudoba, ľudoví kazatelia, hudobní kňazi
- vyžadovali zmenu nielen cirkvi, ale aj spoločnosti

proti husitom:
o panská jednota
- vysoká šľachta, cirk. hierarchia, cudzí patriciát v mestách

1421 - Čáslavský snem
- radikálni a umiernení sa dohodli
- husiti vytv. dočasnú vládu (odmietli Žigmunda lUxemburského ako panovníka) a prijímajú program ->

4 pražské artikuly
- program umierneného krídla husitov
1. prijímanie pod oboma spôsobmi (rovnosť medzi veriaci a kňazom)
2. slobodne hlásať Slovo božie (každý, kto ho pozná, aj bez vysvätenia)
3. smrteľné hriechy trestať svetskou mocou (súdenie súdom)
4. odstrániť svetské panovanie cirkvi (vrátiť majetky)

1424 - smrť J.

Žižku na ďalšej križiackej výprave
- na čelo husitov sa dostáva Prokop Holý - mení taktiku a spôsob husitstva
- uvedomil si, že husitské hnutie nemá šancu, ak bude iba v Čechách
- mení taktiku z obrannej na útočnú

spanilé jazdy
- do susedných krajín (Nem., Poľsko, Uhorsko)
- počas spanilých jázd na Slovensko husiti obsadili aj BA (1428 - 29) a Trnavu, inak obsadené vš. mestá na Z Slovensku - husitské tábory
- pôvodne Prokop holý vyhlásil, že cieľ je šírenie myšlienok husitstva, no zmenili sa na rabovačky (v BA mestskí páni v r. 1428 otvorili vstupné brány husitom, vítali ich. no v r. 1429 už vítaní neboli, rabovali)

Manifest k národom európskym
- jeden cieľ, kt. Holý dosiahol
- výzva, aby sa pridali k husitom proti spôsobu života cirkvi, prinútili cirkev vrátiť sa k pôvodnému Evanjeliu
- odmietli ho vš. katolícke št. v Európe
- (keď dostala Manifest bezbožníkov Jana z Arcu bola pohoršená a odsúdila husitské hnutie)

1432 - Bazilejský koncil
- zvolal ho pápež
- katolícka cirkev využila rozbroje, kt. nastali vo vnútri husitov a zvolala ho
- zúčastnil sa ho aj P. Holý
- husitom ponúkli prijímanie pod oboma spôsobmi, Holý to odmieta
- husiti sa rozdelili na spokojných (vyčítajú mu, že neprijal) a nespokojných

30. máj 1434 - bitka pri Lipanoch
- umiernení x radikáli
- zvíťazili spokojní s koncilom v Bazileji
- P. Holý padol
- = koniec husitského hnutia

1434 - 1436 - hluché obd.

1436 - koncil v Bazileji
- pokračuje
- prijaté ->

Bazilejské kompaktáty
- prijímanie pod oboma spôsobmi povolené len v Čechách (až do r. 1462 - potom pápež vydal zákaz)

Pozitívne a negatívne stránky husitstva:
+:
1. české národné hnutie => začali sa považovať za jednotný národ (15. st.: čeština - literárny aj liturgický jazyk, základ modernej češtiny; začal sa používať v širokej miere a modernizoval sa, reforma J. Husa - zaviedol používanie diakritických znamienok)
2. otrasenie postavenie cirkvi, cirk. moc oslabená, a to nielen v Čechách -> 1. krok k reformácii
3. posilnenie miest a oslabenie šľachty, mestá nadobúdajú rozhodujúcu úl. v polit. živote

-:
1. hosp. úpadok (dlhotrvajúce vojny => hlboká hosp. kríza českých krajín)
2. rozšírenie počtu bezzemkov
3. zostrenie poddanských povinností
4. časť husitov sa zvrhla na zbojníkov
5. husitské myšl. sa nepodarilo presadiť aj mimo českých krajín.