referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Petronela, Petrana
Nedeľa, 31. mája 2020
Francúzsko v 18. storočí; začiatok revolúcie
Dátum pridania: 28.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 301
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
Ľudovít XIV. (1643 - 1715)
- „Štát som ja"
- „kráľ Slnko"
- hosp. rozvoj a finančné i vojenské reformy (stále vojsko) z neho spravili najmocnejšieho panovníka v Európe
- za jeho vlády sa vytv. dokonalý franc. abolutizmus
- do r. 1661 vládla ako regentka jeho matka Anna Rakúska, kt. ako schopného muža, kt. by mal vládnuť za jej syna našla Mazzarina
- r. 1685 zrušil Nantský edikt

1700 - 1714 - vojna o španielske dedičstvo
- po vymretí španielskej vetvy Habsburgovcov
- skončila sa mierom, Francúzsko dostalo právo dosadiť na španielsky trón rod Bourbon (Filip IV.), no podmienkou bolo, že Francúzsko a Španielsko sa nikdy nemôžu spojiť pod jednu korunu

- zanechal št. v dezolátnom stave sv. 5 ročnému vnukovi Ľudovítovi XV.

kardinál Mazzarin
1. vytvoril sa dokonalý byrokratický aparát, úradníctvo addané kráľovi, závislé od kráľ. príjmov
2. armáda perfektne vyzbrojená (bajonetmi), najv. a najsilnejšia armáda Európy
3. cirkev oddaná kráľovi, slúžila kráľ. moci

- jeho úloha sa končí r. 1661 - vládu preberá Ľudovít

minister financií Colbert
- stáva sa ministrom financií
- zakladal manufaktúry, podporoval remeslá i umelecký priemysel, staval prieplavy, zrušil vnút. clá a budoval spoločnú hranicu proti cudzine
- vytv. merkantilizmus

Ľudovít XV. (1715 - 1774)
- vnuk Ľudovíta XIV.
- krajinu zdedil v katastrofálnom stave a i počas jeho vlády sa úpadok prehlboval
- nepokoje medzi šľachtou a meštiactvom, pretože iba meštiaci platili dane
- jedna z jeho mileniek bola i madamme de Pompadour

Ľudovít XVI. (1774 - 1792)
- navrhol za ministra financií Neckera, kt. navrhol zdanenie šľachty a duchovenstva -> bol odvolaný

máj 1789 - zvolal generálne stavy
- zvolal ich pod tlakom po 1. krát od r. 1614
- rokovalo sa o zlepšení finančnej situácie
- šľachta a duchovenstvo mali 2 hlasy, meštiactvo len 1, aj keď malo prevažné zastúpenie
- keď kráľ videl, že sa situácia komplikuje, vyzval 3. stav, aby sa rozišiel
- mešťania sa vyhlásili za ústavodarné zhromaždenie a rozhodli sa, že sa nerozídu, pokiaľ kráľ nevydá nové, spravodlivé zákony
- len čo sa rozšírila správa, že kráľ chce ústavodarné zhromaždenie rozohnať, Parížania zatočili na Bastilu - väznica, kt. bola symbolom útlaku, absolutizmu.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.