Moháčska katastrofa a vznik habsburskej monarchie

- keď Turci zistili, že na uhorskej hranici nie je žiadna obrana, začali sa pripravovať na generálny útok
- vš. európsky panovníci odmietli poskytnúť finančnú al. vojenskú pomoc, pápež dal povolenie na roztavenie 1 sakrálnych predmetov a z tých sa dali raziť mince, Ján Zápoľský sa na bojisko so sv. armádou nedostavil

29. 8. 1526 - bitka pri Moháči
- zlomový dátum národných dejín
- Ľudovít II. Jagellovský x sultán Suleyman
- vyhrala armáda sultána Suleymana a Turci začali obsadzovať Uhorsko
- v bitke padol i sám Ľudovít II.

- v Uhorsku nastala neprehľadná situácia - o trón sa uchádzal Ján Zápoľský a sv. nástupnícke právo začali uplatňovať aj Habsburgovci
- šľachta sa rozdelila na 2 skupiny:
1. podporovali nároky J. Zápoľského -> 10. novembra korunovaný za uh. kráľa (Štefanom Podmanickým z Nitry)
2. podporovali plnenie manželskej zmluvy -> 2. decembra 1526 korunovaný za uh. kráľa Ferdinand I. Habsburský (manžel Anny Jagellovskej; aj on Š. Podmanickým)
vznikla Habsburská monarchia - rakúske krajiny, české krajiny, Slovensko, Chorvátsko (na ostatnom úz. v Uhorsku vládol J. Zápoľský)

ako sa menili názvy monarchie:
1. Habsburská monarchia: 1526 - 1806 (Habsburgovcami zároveň aj nemeckými cisármi)
2. Rakúske cisárstvo: 1806 - 1867 (prestala existovať Svätá ríša rímska => ostali iba rakúskymi cisármi)
3. Rakúsko-Uhorsko: 1867 - 1918

1538 - Varadínsky mier
- koniec bojov o trón
- dohoda medzi J. Zápoľským a Ferdinandom I. - každý si nechal územia, kt. mal
- netrval dlho, po Zápoľského smrti r. 1540 sa Ferdinad I. necítil viazaný týmto mierom a zabral územia Zápoľského čerstvo narodeného syna

Ferdinand I. (1526 - 1564)
- zakladateľ habsburskej monarchie (zakl. central. habsb. monarchie - Ferdinand II. v 17. st.)
- nakoľko bol Budín obsadený Turkami, r. 1541 hl. m. Uhorska urobil Bratislavu (zároveň aj korunovačné mesto), nolen do r. 1683 keď po porážke Turkov bolo hl. m. opäť premiestnené do Budína
- hneď po nástupe na trón začal vládnuť absolutisticky a centralisticky (Viedeň)
- zaviedol nemčinu ako jednotný jazyk
- začal veľmi tvrdo presadzovať katolícku vieru, do krajiny pozval jezuitov

Maximilián II. (1564 - 1476; v Čechách ako Maximilián I.)
- najstarší Ferdinandov syn
- r. 1526 bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa (1.

korunovácia)
- vlažný katolík ochotný robiť kompromisy ->

1575 - listina Česká konfesia
- predložila ju česká šľachta
- dohoda medzi katolíkmi a nekatolíkmi
- náboženský program nekatolíckych českých stavov
- v skutočnosti sa neuplatnila, lebo pápež pohrozil, že ho exkomunikuje z cirkvi

1568 - Drinopolský mier
- Maximilián II. + Turci
- zaviazal sa tureckému sultánovi platiť 30 tis. zlatých ročne za to, že Turci ostanú na územiach, kt. už obsadili a nebudú podnikať ďalšie útoky

Nový banský poriadok
- nahradil 200 rokov používané Jihlavské banské právo (Václav II.)
- presne určoval nielen spôsob ťažby v baniach, ale aj koľko má ísť do št. pokladnice

1572 - korunovácia jeho syna Rudolfa II. za uhorského kráľa
- (2. korunovácia v Bratislave)
- chcel zabezpečiť nástup sv. syna ešte počas života (bol chorý na srdce)

Rudolf II. (1576 - 1611)
- vychovávaný na španielskom dvore
- vzdal sa polit. záujmov, sústredil sa len na umenie a kultúru (za jeho vlády v Prahe pôsobili aj Johanes Kepler a Tycho de Brahe)
- preniesol hl. sídlo monarchie z Viedne do Prahy -> r. 1583 sa Praha stáva sídlom cisára (skutočné kult. centrum - „rudolfínska Praha")
- od r. 1580 sa u neho začali prejavovať duševné depresie, a preto ho izolovali od polit. udalostí

1593 - 1606 - Pätnásťročná vojna
- Turci obnovili útok na Habsburskú monarchiu
- habsburské vojská utrpeli veľa porážok

- jeho brat Matej ho prinútil vzdať sa Rakúska, Uhorka a Moravy => ostali mu iba Čechy, kt. si chcel udržať ->

1609 - Rudolfov majestát
- povoľuje náboženskú slobodu
- umožňuje Čechom slobodu vierovyznania

- Matej II. vtrhol do Prahy a prinútil ho abdikovať z trónu.