Reformácia a protireformácia

Príčiny reformácie
- rast svetskej moci cirkvi
- rast majetku cirkvi, morálka - predávanie odpustkov
- dlhodobá kríza v cirkvi - avignonské zajatie pápežov - od Filipa IV. Pekného 1309 - 78, pápežská schizma, vznik kacírskych siekt počas 14. a 15. st. (hlásali absolútnu rovnosť a potrebu návratu k pôvodnému evanjeliu; albigenskí - vznikli vo Franc. počas pápežskej schizmy, valdenci - Nem., Franc., adamiti), učenie J. Viclefa (Oxford, 1380)
- tzv. česká reformácia - Majster J. Hus - husitské hnutie

Ciele reformácie
- reformácia = pokus o nápravu cirkvi
- návrat k pôvodnému výkladu Písma svätého
- odstrániť svetské panovanie cirkvi
- návrat ku Kristovej chudobe
- (cirkev najprv hlásala rovnosť vš., potom prišla s učením o trojakom ľude - cirkev, šľachta, ľud)

Nemecká reformácia
- cirkev najväčší vlastník pôdy v Nemecku
- kupčenie s odpustkami a cirk. úradmi

Tri prúdy:
a) Lutherova - umiernená, šľachtická (iba náprava cirkvi, návrat majetkov šľachte)
b) Munzerova - ľudový, sedliacky, radikálny prúd (zmeny v cirkvi aj spoločnosti)
c) Kalvínova - meštiacka aj helvétska, čiže švajčiarska

Martin Luther
- 30. okt. 1517 - 95 téz
- proti odpustkom
- zamietala pápežstvo, celibát, cirkev. organizáciu
- prijímanie pod oboma spôsobmi
- kázne v nemčine
- 1522 - spísanie článkov viery protestantskej cirkvi (odtrhnutie evanjelickej cirkvi od katolíckej)

Tomáš Munzer
- učenie o Božej ríši na zemi (cirkev ju sľubovala až po smrti), kde vš. budú rovní a spoločne budú užívať vš. majetok (dôsledok - sedliacka vojna v Nemecku r. 1524 - 26; potlačená šľachtou, hl. organizátori skončili na popravisku

Ján Kalvín
- učenie o predestinácii (o predurčení = Boh vopred určí, kto je určený na spasenie a kto na zatratenie)
- nebol rozdiel medzi kňazom a veriacim
- stala sa názorom meštianstva a vznikajúcej buržoázie (úspech v podnikaní a bohatstvo sú prejavom božej milosti)
- totalitné metódy - kontrolovali súkromný život jednotlivca, bohoslužby boli povinné

Šírenie reformácie
- lutherova - Škandinávia, Nemecko, česká a uhorská protestantská šľachta
- kalvínska - S nizozemské provincie, Nizozemsko (1. krát ako št. náboženstvo), Nem., Franc. (= hugenoti), Angl. (= puritáni)
- reformácia rozbila pôvodne jednotnú katolícku Európu a nábožensky ju rozdelila, rozbila sa aj latinská tradícia, v Európe sa vytv. 2 proti sebe stojace tábory, kt.

v záujme obhájenia viery siahali po zbraniach

Anglická reformácia
- anglikánska cirkev - vytv. sa ako ďalší typ cirkvi
- 1534 - Henrich VII. - hlava cirkvi kráľ, rozchod s Rímom, zrušenie kláštorov
- čisto osobné a polit. dôvody

Protireformácia
- 1540 - Ignác z Loyoly (angl. šľachtic) - založenie jezuitského rádu (Societa Jezus) - boj proti protestantom, zakladali školy (1773 boli pápežským výnosom zrušení, vyhnali ich z Habsburskej monarchie = koniec Trnavskej uni; neskôr bol obnovený)
- 1545 - 63 - Tridentský koncil - skoncoval s úsilím v reformy, zvíťazila nezmieriteľnosť vieroúk (zmieriť sa s protestantmi al. proti nim bojovať), jediné čo urobil: zakázal predaj odpustkov a cirk. úradov
- 1555 - augsburský mier - „čia pôda, toho náboženstvo" (Nem.)

Boje katolíkov a prívržencov reformácie v 16. st.
- 1546 - 47 - šmalhaldská vojna v Nem (namierená proti Špan., proti víťaz, viedla k uzatv. augsburského mieru)
- 1566 - obrazoborecké hnutie v Nizozemsku
- 1570 - prenasledovanie katolíkov v Anglicku za Alžbety I. (jej predchodkyňou bola jej sestra bola Mária Katolícka krvavá a tá chcela naopak vrátiť Angl. ku katolíckej viere; ich otec bol Henrich VIII.)
- 1572 - vyvraždenie hugenotov vo Franc.

Náboženský mier
- 1575 - Česká konfesia (Maximilián I. s Čechmi, neúspešná)
- 1598 - Nauntský edikt. vo Franc. (kráľ Henrich IV. Navarský, úspešný)
- 1609 - Rudolfov majestát v Čechách (obával a straty trónu, dal Čechom náboženskú slobodu, nepomohlo mu to)
- 1781 - tolerančný patent Jozefa II.