Viedenský kongres (1814 - 1815)

- konal sa v 2 etapách
- po návrate Napoleona z Elby bol prerušený a obnovený bol až po definit. porážke Napoleona
- nezúčastnil sa jej turecký sultán a pápež, inak celá Európa
- na kongrese - 100 tis. účastníkov, 700 diplomatov
- „tancujúci kongres" - každý deň nejaká udalosť (plesy, bály, divadlá), kde sa účastníci schádzali
- najdôležitejší ľudia: Alexander I, knieža Metternich
- hl. slovo: Angl., Rusko, Rakúsko, Prusko
- 2. mier, kt. delil Európu (vydržalo to do konca 1. SV)
- účastníci kongresu prijali 2 zásady, kt. sa celý kongres riadil:
1. zásada legitimity
- panovníci sú tu od Boha a nikto nemá právo zvrhnúť ich. lebo bude potrestaný
- vš. št. za najv. vinníkov, kvôli kt. sa vš. stalo, považovali franc. revolúciu a Napoleona
- chceli návrat vš., kt. predtým vládli, majú sa vrátiť späť na trón (najmä franc. Bourbonovci)

2. zásada rovnováhy síl
- dohodli sa, že nepripustia, aby niekto v Európe získal nadvládu
- zaviazali sa, že sa nebudú snažiť o porušenie rovnováhy síl

Alexander I.
- dôležitý, lebo Rusko bolo považované za toho, kto nabúral Napoleonovu slávu
- Rusko sa stalo európskou veľmocou

Metternich
- jeho rod. nadobudla veľké majetky po Bielohorskej katastrofe
- Metternicovci - jeden z najbohatších, najvplyvnejších rodov
- jeho manž. - vnučka Kaunitza - až vtedy si zaslúžil absolútne postavenie
- František II. - potreboval schopného ministra zahran. vecí a kancelára
- keď sa stal kancelárom, poslal ako Napoleonov spojenec do Ruska pozorovaciu armádu
- rak. vojsko sa bojov nezúčastnilo
- hneď ako bol Napoleon porazený, presedlal a dal sa k spojencom
- bol vynikajúcim politikom - zásada „cukru a meča" - vedel proti sebe poštvať 2 strany
- aj na kongrese zasieval zrnká nedôvery, snažil sa proti sebe poštvať Rusko a Prusko, Rusko a Anglicko
- to sa aj podarilo, Rakúsko vyšlo z kongresu úspešne
- získal si prívlastok „pán rozhodný"
- najprv ich rozoštval, potom udobroval - vždy o vš. rozhodoval

Delenie Európy
Francúzsko
- porazený št.
- zastupoval ich minister zahran. vecí Teilerand (už 1 st. určoval polit. Franc., vždy pre niekoho iného), vyboxoval mierne tresty
1. hranice Franc. sa obnovili tak, ako boli v r. 1792
2. Franc. stratili vš. dobyté územia
3. celé vojnové loďstvo museli odovzdať Spojencom (Angl.)
4. museli odovzdať územie Sárska (odvtedy nem. územie)
5. museli zaplatiť 700 mil. frankov v zlate ako vojenskú náhradu
- do Franc.

sa vrátili Bourbonovcui a Spojenci ich nechceli trestať - boli legitímni panovníci

Rusko
1. získalo celé úz. Varšavského vojvodstva - vytv. tu Poľské kráľ., no systematicky toto územie porušťovali (vznikli 2 poľské povstania, kruto ich potlačili)
2. získali úz. Fínska (Švédsko a Nórsko vytv. personálnu úniu ako protiváhu)
3. získali Moldavsko
- posilnila sa pozícia Ruska na európskej scéne - získalo dôležité polit. postavenie

Rakúsko
1. získalo späť celé S Taliansko (s výnimkou Sardínskeho kráľ., kt. ostalo v tal. rukách (v strede ostal zachovaný pápežský št.)

úz. Nemecka
- SRR už neexist., Rýnsky spolok -. vazalský št. Franc., SRR sa už neobnovila
1. rozpadol sa Rýnsky spolok a vytv. sa nový št. útvar Nemecký spolok - tv. ho 36 monarchií a 4 slobodné územia - ríšsky snem sa schádzal vo Frankfurte nad Mohanom, no bol absolútne nefunkčný
2. udržali si Baltské more

úz. Švajčiarska
- Švajčiarsko ako št. -> Westfálskym mierom
- na Viedenskom kongrese získalo štatút neutrality (1. št. v Európe)

Anglicko
1. dostali nám. loďstvo, kt. im Franc. museli odovzdať => upevnili si sv. pozíciu
2. získali strategické body s Severnom a Stredozemnom mori (Malta, Helgoland, Ceilón)
- Angl. sa stalo ekonom. najvysp. št. („dielňa sveta")
- vojna s Napoleonom im paradoxne pomohla napredovať

Švédsko + Nórsko
- vytv. personálnu úniu ako protiváhu Rusku, ku kt. bolo pripojené Fínsko

- na frnc. a špan. trón sa vrátili Bourbonovci
- Neapol a Sicília sa vrátili špan. Bourbonovcom

Svätá aliancia
- Metternich a Alexander I. predstavovali najkonzervatívnejšie sily; nechceli, aby sa niečo také ako Napoleon ešte niekedy opakovalo
- postupne sem vstúpili vš. št. okrem Osmanskej ríše a Vatikánu
- cieľ: zabrániť akýmkoľvek revolúciám v Európe
- keď niekde vznikne revolúcia ostatné št. ju potlačia
- doba trvania: 1815 - 1848

politika kvietizmu
- (kviet = pokojný, kľudný)
- rokujúce št. sa dohodli na tejto polit.
- nasledujúce roky mali byť kľudné, mierové
- upustilo by sa od vš. zmien, udržal by sa starý monarchický systém
- no nepomohlo to - 19. st. je st. revolúcií.