Priebeh 1. svetovej vojny (28. júl 1914 - 11. november 1918)

- ohniská nepokojov: Balkán a Ďaleký Východ
- priamy podnet: od 1908 Bosna a Hercegovina anektované Rakúskom-Uhorskom; 28. jún 1914 - Ferdinand d´Este poverený prehliadkou vojenskej základne; Čierna ruka -> Gavrilo Princip -> atentát
- hneď po zavraždení Františka Ferdinanda - prerušené vzťahy medzi Srbsom a Rakúsko-Uhorskom

- Wilhelm II. tlačil na Franza Jozefa, aby im vypovedal vojnu
- Franz Jozef - dal Srbom podpísať nesplniteľné ultimátum -> nepodpísali => Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku
- okamžite začali do vojny vstupovať ďalšie štáty: Rusi => Francúzi, Angličania (ako spojenci); hl. spojencom Rakúsko-Uhorska bolo Nemecko; Taliani si spočiatku zachovali neutralitu

- G. Princip - zatknutý, väznený v Terezíne, odsúdený na doživotný trest, ťažko chorý (tuberkulóza), musel dostávať špeciálnu stravu, krátko po skončení vojny na jej následky v Terezíne zomrel; ostatní členovia Čiernej ruky - na dlhú dobu vo väzení

- výhoda št. Ústredných mocností (po začiatku vojny sa na str. Rakúsko-Uhorska pridalo aj Turecko, preto premenovanie): tvorili jeden celok -> presun armád menej komplikovaný, dohodové št. - roztrúsené
- priamo do vojny postupne zapojených 34 štátov (na celom svete 54 št.) = 1, 5 miliardy ľudí; mobilizovaných 70 miliónov mužov: 10 mil. padlo, 20 mil. zranených, 7 mil. zajatých
- hl. ťarcha vojny - európsky kontinent; zisk z vojny: USA, Japonsko
- 1. vojna v dejinách, kt. mala totálny charakter - vš. výroba len pre vojnu, odsunuté záujmy civilného obyv., zaviedla sa politika štátneho intervencionizmu - dovtedy štát do ekonomiky nezasahoval, teraz ekonómiu riadi štát, reguluje ceny

- hneď na začiatku sa vytvorili 3 fronty:
Juh - proti Srbsku, najmenej významný z hľadiska vojny, ale pre naše dejiny áno (hlavnými silami boli rak.-uh. Slovania)
Západ - počas vojny vojensky najvýznamnejší
Východ - dôležitá úloha iba do roku 1917 (potom revolúcia), politicky výzamný

Južný front
- do 1. radov rak.-uh. armády vláda stavala Slovanov - Česi a Slováci však proti Srbom, svojim bratom, bojovať odmietli -> hneď na začiatku sa postavili proti štátnym záujmom a spôsobili rozruch
- Franz Jozef - vyhlásenie Mojim národom (zrazu)
- rak.-uh. armáda krajne nespoľahlivá, operovala iba v nevýznamných bitkách

Západný front
- Nemci potrebovali vojnu vyprovokovať, už mali pripravení plán na obsadenie Z Európy (Schlieffenov)
- nem. generál - gen.

von Moltke
- spočiatku bol moment prekvapenia veľký, žiadna väčšia odozva
- 1914 - Belg., časť Franc., no Francúzom sa podarilo presunúť armády a boje sa zač. r. 1915 na Z fronte zastavili
- čudná zákopová vojna - front sa nepohol
- 1916:
-> bitka na rieke Yper - 1. krát bojové plyny (Nemci; následky aj pre vlastných), 5 tis. vojakov padlo hneď počas bitky, 15 tis. zahynulo na následky
-> bitka pri Verdune - 1. krát použité bombardovacie letectvo (Nemci, 1. krát bombardované aj civilné ciele -> straty aj civilné obyv.), najväčšia a najkrvavejšia bitka 1. SV (straty: 500 tis. vojakov Nemci, 700 tis. Angl. a Franc.)
-> bitka na r. Somma - 1. tanková bitka v dejinách (Angličania)
- 1916 - zač. ponorkovej vojny, Nemci vyprovokovali USA (potopili aj niekoľko civilných lodí) a tie r. 1917 vstupujú do vojny (zastavenie prísunu do dohodových št.)

Východný front
- Rusi - najpočetnejšia, ale najhoršie vyzbrojená armáda
- zmobilizovali pomerne rýchlo, no vládol chaos -> boje na V fronte sa neotvorili 1914, ale až 1915
- 1916 - Brusilovova ofenzíva
-> ofenzíva ruskej armády na V fronte
-> začali ju na želanie dohodových mocností
-> Rusi nenarazili na žiadny veľký odpor, prvý a posledný krát počas 1. SV prenikli na V Slovensko
-> reakcia Ústredných mocností: Rak.-Uh. prevelilo vojská z J frontu a Nemci zo Z a zatlačili ich späť, Nemci prenikli až do ruského vnútrozemia a obsdili ho
-> neúspech ruskej armády pre materiálne vybavenie: nedostatok streliva, zbraní, hlad
- Nemci nútení bojovať na 2 frontoch (Z a V), rak.-uh. armáda nespoľahlivá (príčina, prečo Nemci prehrali - nemožnosť spojiť sily)

boje na frontoch vojnu nerozhodli, ale 3 faktory, kt. ovplyvnili priebeh vojny:
- ekonomika št. (o vojne rozhodla ekonomika a priem. USA, teda na koho str. sa pridajú)
- absolútny rozklad armád - najmä rak.-uh., jedna vojenská vzbura za druhou
- ruské revolúcie

1917
apríl
- USA vstupujú do vojny na str. Dohody -> tá má ďalšie prostriedky na vedenie vojny

február
- revolúcia v Rusku - vedená ruskou buržoáziou a inteligenciou, donútili cára abdikovať, buržoázia okamžite vytv. dočasnú vládu - sľúbila Rusom, že ukončia vojnu a zlepšia hosp. situáciu (nemožné)

apríl
- do Ruska sa vracia z emigrácie Lenin. Pozná náladu v Rusku; vytvárajú sa soviety - orgány moci roľníkov, robotníkov a vojakov; dočasná vláda x soviety => dvojvládie

7. november (používali starý gregoriánsky kalendár, inak 25.

októbra)
- boľševická revolúcia - zvrhla dočasnú vládu
- Veľká októbrová socialistická revolúcia - nekrvavé prebratie moci, útok na Zimný palác
- boľševici vytvorili Radu ľudových komisárov (na čele Lenin)
- prijali 3 dekréty, kt. im zabezpečili podporu obyv.:
Dekrét o mieri - obracali sa na vš. vojnové št., aby vojnu ukončili spravodlivým mierom (Nemci prijali -> rusko-nemecké rokovania o mieri), ukončili ním vojnu => Dohoda ich obvinila zo zrady
Dekrét o pôde - všetku pôdu rozdelili medzi roľníkov (predtým vlastnil všetku pôdu cár)
Deklarácia práv národov Ruska - za cárizmu ostatné národy žiadne práva („žalár národov), teraz mal každý národ právo na vlastný jazyk, školstvo, kultúru, môžu sa osamostatniť až do úplného odtrhnutia (ohlas aj v Rak.-Uh.)

1918
- dôležitý z diplomatického hľadiska

8. 1. - 14 bodov prezidenta W. Wilsona -> „otec mieru"
- program, kt. má skončiť vojnu
- vytvoriť štáty na prísne národnostnom princípe
- verejné prejednávanie mierových zmlúv - princíp spoločnej dohody
- vytvoriť medzinárodnú spoločnosť na ochranu svetového mieru

marec - Brest-Litovský mier
- ukončenie rokovaní medzi Ruskom a Nemeckom
- Rusi im museli nechať vš. územia, kt. Nemci získali pri zatlačení ruskej armády (len do konca 1. SV to platilo)
- V front prestal definitívne fungovať

jar - Sixtova aféra
- rak.-uh. cisár Karol I. sa rozhodol viesť tajné rokovania s Dohodou za chrbtom Nemecka a rokovaniami poveril sv. príbuzného Sixta Bourbonského
- chceli uzatvoriť separátny mier pod podmienkou, že sa územie Rak.-Uh. nebude deliť
- Nemci to odhalili a prekazili
- až v lete dohodové mocnosti súhlasili s rozbitím Rak.- Uh. a s vytv. nástupníckych št.