Priemyselná revolúcia v 1. pol. 19. st.
- priem. výroba = premena manufaktúrnej malovýroby na továrenskú veľkovýrobu -> zavedenie strojov do výroby
- prebehla v celej Európe
- začína sa obd. tovární
- znaky:
1. rýchly rozvoj niekt. priem odvetví
- strojársky priem.
- hutníctvo - prešlo veľkými zmenami; nové postupy: besemerovanie a tomasovanie; výroba ušľachtilej ocele
- textilný priem. - parné stroje, spracovanie vlny a bavlny; prvé veľké textilné podniky: Manchester, Liverpool, Glasgow
- doprava
- dovtedy bola hl. dopravou lodná doprava, od 19. st. sa prechádza na cestnú dopravu, začínajú sa asfaltovať cesty (1. v Angl.), no ani to už nestačilo a -> železnica
- 1814 - George Stephenson - 1. parnú lokomotívu
- 1825 - v Angl. začína pravidelná železničná doprava (u nás 1. koňská železnica r. 1842 z BA do TT)
- 1807 - Róbert Fulton - prvý parník (1818 1. krát použitý v doprave - parník Savanah z Ameriky do Európy)
2. demografické zmeny
- hromadná migrácia z vidieka do miest
- Európa sa na vidieku vyľudňuje
- -> veľkomiest a s tým spojených vš. záporov spoločnosti (kriminalita, alkoholizmus)
3. vznik nových spoloč. tried
- -> buržoázia a proletariát
4. vznik nových ideológií
- 19. st. je st. ideológií
- ideológie robotníctva: luddizmus, utopický socializmus, marxizmus, proudhonizmus, blancquizmus, anarchizmus, lasallizmus
- ideológie buržoázie: konzervativizmus, liberalizmus, nacionalizmus, pozitivizmus
konzervatizmus
- zotrváva na tradíciách
- opiera sa o kresťanskú morálku (kolektivizmus)
- vychádza z národného princípu
- dominantná úloha št. - ten je zodpovedný za to, ako ľudia žijú
- do určitej mieri realizovať prostredníctvom št. sociálne opatrenia
liberalizmus
- 2 podoby: politická a ekonomická
- polit.:
- rešpektovanie človeka ako indivídua (je absolútne slobodný)
- kladie dôraz na vzdelanie a na slabú pozíciu št. (št. sa nesmie miešať do súkr. jednotlivca)
- úloha št. je nulová - má len vš. držať pohromade
- vychádza z kozmopolitného systému, nie národného
- „pomôž si sám, aj Pánboh ti pomôže"
- ekonom:
- prejavil sa v novom sp. výroby - kapitalizmus voľnej súťaže
kapitalizmus voľnej súťaže
- zač. 19. st. - 70. roky 19. st.
- špecifický typ kapitalistickej výroby a spoločnosti
- neplatili žiadne ustálené pravidlá, jediným merítkom bola ponuka a dopyt
- likvidácia malovýrobcov -> stúpanie nezamestnanosti
- nebol stanovený prac.
čas, neboli žiadne podpory a zdravotné poistenia (žiadne sociálne zabezpečenie)
Anglicko
- najsilnejší a najrozvinutejší št. sveta
- „dielňa sveta"
- spĺňalo 4 zákl. predpoklady pre -> priem. revolúcie:
1. kapitál - dostatok kapitálu mali z kolónií
2. voľná prac. sila - veľkochovom oviec sa úrodná pôda zmenila na pasienky, roľníci prišli o pôdu, odišli do mesta a vytv. voľnú prac. silu
3. suroviny - z kolónií
4. odbytištia - ovládali svet. obchod, takže nebol problém
- tieto 4 podm. spĺňalo aj Franc.- malo s Angl. rozdelené svet. trhy a boli držiteľmi kolónií
- 3. bolo Rusko - ekonom. nie silné, ale s veľkým polit. vplyvom (víťazstvo nad Napoleonom), „žandár Európy"
- (kon. 19. st.: 1. USA, 2. Jap., 3. Nem., 4. Angl.).
|