Revolučný rok 1848
- zlom v 19. st.
- vo väčšine európskych št. (s výnimkou 4 - Rusko, Osmanská r., Angl., Špan.) vznikla revolúcia
- rev. procesy začali vo Švajč. a efektom domino sa šírili po Európe
- polit. a ekonom. príčiny
hl. polit. príčiny
1. proti zvyšku monarchií a konzervatívnym absolutistickým režimom
2. proti konzervatívnej polit. Viedenského kongresu a najmä proti princípu legitimity
- v ´48 sa uplatnili najmä občianske princípy
- za čo bojovali:
1. hl. cieľ: definit. odstránenie feudalizmu v celej Európe
2. naplnenie národných cieľov (-> „jar národov")
3. princíp práva národa na sebaurčenie - každý sa mihol rozhodnúť, či chce byť sám al. s iným národom
4. boj za vytv. jednotných št. - Tal., Nem. ekonom. príčiny
1. nerovnomernosť vývoja (v Angl. vyspelá kapitalist. výroba, ostatné št. zaostávali)
2. dôsledky kapitalizmu voľnej súťaže (Európa sa rozdelila na veľmi bohatých a veľmi chudobných => sociálna nespokojnosť)
3. hosp. kríza (hl. príčina: nadvýroba) - vznikla v 40-tych rokoch, kapit. voľnej súťaže sa neriadil dopytom, prejav krízy: nezamestnanosť a prehlbujúca sa soc. bieda
- revolúcie nevznikli z polit. príčin, ale zo sociálnych, následok hlbokej hosp. krízy
1847
- mimoriadne ťažký klimat. rok - zima mimoriadne tuhá, leto suché => veľká neúroda
- to postihlo tie najnižšie vrstvy (zemiaky)
- vyvolalo to napätú situáciu
- stačil malý podnet a revolúcie sa dominovite šírili
Švajčiarsko
- 1648 - Vestfálsky mier - bolo zložené z 13 kantónov
- po Viedenskom kongrese - uznané ako neutrálny št. - boli konzervatívci
- kantóny úplne samostatné, vš. si riadili sami
- v ´47 to brzdilo prechod, vývoj
- liberálne zmýšľajúca inteligencia chcela zjednotenie
1847 - občianska vojna
- výsledok: vydanie ústavy v decembri ´47 - táto ústava urobila zo Švajč. moderný št. ako ho poznáme dnes, s rozsiahlymi demokrat. právami a slobodami
- už nie konfederácia, ale spolkový št. - ústava však zachovávala širokú samosprávu kantónov
- na čele: prezident - reprezentačná fcia, každý rok dosadí iný kantón sv. prezidenta
január 1848 - revolúcia v Taliansku
- pokus o zjednotenie
- II.
etapa risorgimenta
- pokus o zjednotenie „zdola" (20-te roky - pokus malého počtu ľudí podnietiť zjednotenie) - rozpútať ľudové, masové hnutie
- Giuseppe Mazini
- Giuseppe Garibaldi - na čele ľudových más
- pokus bol neúspešný - revolúcia ostala nedokončená
február 1848 - revolúcia vo Francúzsku
- už nevyhovovala ani konštitučná mon. a chceli rep. - bankety - ľudové stretnutia, boli zakázané
22. február - banket v Paríži
- bol zakázaný
- zišlo sa obrovské množstvo ľudí a keď dal panovník príkaz banket rozohnať, Paríž sa zmenil na barikády, pouličné boje
25. február - vyhlásenie 2. republiky
- vznikla dočasná vláda, kt. vyhlásila všeobecné volebné právo
- vznikla ?, čo robiť s robotníkmi, kt. od revolúcie požadovali zamestnanie
- zriadila národné dielne - mala sa tým riešiť nezamestnanosť vo Franc. - robotníci tam robili absolútne neperspektívne práce a dostávali plnú mzdu
- v júni buržoázia tieto dielne zrušila ->
jún 1848 - revolúcia vo Francúzsku
- 1. krát v hist. sa proletariát postavil proti buržoázii
- revolúcia potlačená, vypísané prezidentské voľby
Ľudovít Bonaparte
- vyhral ich, stáva sa prezidentom Franc. 1851 - Ľudovít Bonaparte uskutočňuje št. prevrat
2. december 1852 - Ľudovít Bonaparte sa necháva korunovať za cisára ako Napoleon III. 1848 - 1852 - obd. 2. rep. 1852 - 1870 - obd. 2. cisárstva, na čele Franc. stojí Napoleon III. bonapartizmus
- 1852 - 1870, Franc.
- obd. vlády Napoleona III.
- absolutistická forma vlády s prvkami modernej kapitalistickej spoločn.
- otvorenie cesty k absolutizmu
- vš., čo vývoj podporovalo bolo podporované, nastal ekonom. rast
marec 1848 - revolúcia v Nemecku
- po Viedenskom kongrese vznikol absolútne nefunkčný útvar - Nemecký spolok
- cieľ: zjednotenie Nem. - najv. kráľovstvo: Pruské kráľ. - ujalo sa iniciatívy a zvoláva celonem. ríšsky snem vo Frankfurte nad Mohanom, cieľ: vyprac. funkčnej úsatvy a zjednotenie 34 monarchií a 4 slobodných území
- pokus o zjednotenie „zhora"
- rokovanie ríšskeho snemu sa dostalo do krízy
- vytv. sa 2 skup.:
a) veľkonemecká myšl.
- zjednotenie Nem. na princípe veľkého Nem. - vytv. 1 rep. zo vš., kde sa hovorí nemecky
- Dánsko, Rakúsko, V Prusko, české krajiny
b) malonemecká myšl.
- proti tomu sa postavili ostatné št. a boli za malé Nem. - rokovali 1 rok
marec 1949 - vypracovaná ústava
- na princípe malého Nem. - ponúkli ju pruskému kráľ. Wilhelmovi III. - mal ju rešpektovať a postaviť sa na čelo, no on to odmietol (Prusi boli za veľké Nem.)
- výsledok: revolúcia ostáva nedokončená.
|