Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí

- 2 formy robotníckeho hnutia:
1. luddizmus
2. chartizmus
- vychádzali z utopického socializmu

utopický socializmus
- nerealizovateľná snaha o dosiahnutie spravodlivosti
- je postavený na princípe „lásky blížneho k blížnemu"
- domnievali sa, že sa bohatí dobrovoľne podelia s chudobnými
- nebrali do úvahy vlastnosti človeka ako chamtivosť a sebeckosť
- predstavitelia: Saint-Simon, Fourrier (Franc.), Owen (Angl.)

Saint-Simon
- z bohatej šľachtickej franc. rod.
- 17 rokov nemal reálnu predstavu o svete (každé ráno ho budil sluha slovami: „Vstávajte, pán gróf, čaká vás krásny deň")
- potom sa dostal do sveta a prebudil sa
- vzdal sa majetku
- navrhoval industriálnu spoločnosť, kde by vš. na majetok mali spoločné právo
- chcel, aby utopický soc. prijali ľudia dobrovoľne

Fourrier
- predával v obchode sv. otca
- povedal si, že raz keď obchod zdedí, bude predávať poctivo a bez prirážok
- navrhoval falangy - každý by tam dal vš. sv. súkr. majetok a mal podiel zo zisku
- vš. 4 tis. boháčom rozposlal listy a chcel od nich, aby sa podelili

Owen
- pracoval v Manchestri v textilnej výrobe
- prešiel celou výrobou, oženil sa s továrnikovou dcérou a zdedil 1 továrne
- zaviedol 8 hod. pracovný čas, vo vnútri továrne - obchody bez prirážok
- zakl. materské škôlky pre deti v. zamestnankýň, vyplácal zamestnancom dávky v chorobe
- výroba stagnovala
- kúpil pôdu v J Am. - tu chcel vytv. ideálnu spoločnosť, no ľudia majetok rozkradli a celý projekt skrachoval

luddizmus
- živelná forma robotníckeho boja
- robotníci sa domnievali, že to stroje ich pripravujú o prácu
- vždy, keď sa zaviedli do výroby stroje, robotníci ich zničili

chartizmus
- 1. organizované hnutie robotníkov
- vyšiel z princípov utopického socializmu - vš. chceli dosiahnuť postupnými dohodami (myšl: „bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými")
- 3 etapy: 1836, 1838, 1848

- v Angl. platil volebný zákon, kt. sa nezmenil 300 r. - do parlamentu sa mohol dostať len ten, kto mal šľachtický titul
- preto buržoázia zač. 19. st. začína boj za volebné právo, keďže ich bolo málo, potrebovali podporu - nahovorili na spoluprácu proletariát, kt. s nimi (vlastne za nich) bojoval
- 1832 - volebná reforma, no iba v prospech buržoázie, proletariát bol sklamaný
- hľadala sa cesta, ako presadiť sv. požiadavky

1836 - Charta ľudu
- sformovanie 3 zákl. požiadaviek:
1. požiadavka všeob. volebného práva - hl. požiadavka
2.

skrátenie prac. času na 10 hod. (8 hod. prac. čas až kon. 19. st.)
3. zvýšenie platu
- parlament Chartu odmietol

- v 2 obd. chartizmu prichádza pod vplyvom neúspechu k rozkolu:
a) strana morálnej sily - presadzovanie požiadaviek pokojnou cestou, cez parlament
b) strana fyzickej sily - presadzovanie požiadaviek silou
- tým sa chartistické hnutie oslabilo
- 2. charta ľudu - tie isté požiadavky, 3 mil. podpisov
- 3. charta ľudu (1848) - zase parlamentom odmietnutá
- absolútny neúspech

marxizmus
- nová filozofia, ideológia
- chce vyriešiť dovtedy neriešené ?
- Marx vyhlásil sv. filozofiu za filozofiu praxe
- doteraz bola filozofia na hlave, on ju postaví na nohy

Marx
- prívrženec Heglovej filozofie
- v Nem. študoval právo
- Hegel - pokúsil sa vysvetliť, že vš. má sv. príčinu a dôsledok, podstatu vš. zmien má na starosti absolútny duch - „duch dejín"
- neuspokojil sa s duchom dejín, chcel konkretizovať
- zapojil sa do polit. práce v Nem., bol vyhnaný, stretáva sa s Engelsom
- Engelsov otec bol továrnik, mal textilné továrne v Nem. aj v Angl.
- začali spoluprac. s franc. spolkom Zväz spravodlivých, kt. sa r. 1847 po vstupe Marxa a Engelsa mení na Zväz komunistov
- jeho filozof. myslenie ešte nikto nespochybnil, mal pravdu: hist. vývoj nie je náhodný
- učenie o nadhodnote
- dielo Kapitál - teória nadhodnoty:
- keď vstupujem do zamestnania, zamestnávateľ moju prácu odmení, no nie je to hodnota práce, kt. vykonám, zvyšok je nadhodnota
- túto nadhodnotu môže majiteľ investovať buď do modernizácie alebo ju strčiť do vlastného vrecka
- Marx bol presvedčený, že každý ju dá do vrecka
- keby nadhodnotu spravoval št., spravodlivo by ju rozdeľoval medzi ostatných

1848 - Manifest komunistickej strany
- program Zväzu komunistov
- princíp internacionálneho spojenia: „Proletári vš. krajín, spojte sa!"
- zhrnutie zákl. zn. marxizmu
- zn.:
1. dejiny ľudstva sú dejinami triednych bojov (žiadny imaginárny duch dejín)
2. najväčšie zlo je súkr. majetok - jeho odstránením -> sociálne spravodlivá spoločnosť
3. len keď odstránime väčšinovú triedu, odstránime zlo - jediná cesta je cesta revolúcie
- dôsledky:
1. diktatúra proletariátu - po revolúcii sa na čelo dostanú najpočetnejší, budú chudobní a spravodliví
2. konečný výsledok: odstránenie tried a vytv. beztriednej komunistickej spoločnosti

- pod vplyvom Marxa ->

1864 - vznik 1. internacionály v Londýne
- 1. medzinár.

organizácia robotníckej triedy
- jej programom sa stal Manifest komunistickej strany
- volala sa Inaugurálna adresa
- vychádzala z myšl. proletárskeho internacionalizmu
- keď musela ukončiť sv. činnosť, vyzvala robotníkov k zakladaniu vlastných polit. strán
- vš. str., kt. potom -> niesli názov sociálno-demokratické strany

1876 - rozpustenie 1. internacionály vo Philadelphii

1889 - vznik 2. internacionály v Paríži
- mohli do nej vstupovať iba soc.-demokrat. str. - 1. máj - uzákonený Sviatok práce
- rozdelila sa na prúdy:
1. marxisti - hl. prúd, myšl. revolúcie
2. reformisti - zmenu chceli dosiahnuť postupnými reformami
3. revizionisti - treba revizovať učenie Marxa a Engelsa a prispôsobiť ich vtedajšej dobe
4. anarchisti - boli za individuálne akcie - atentáty, kt. mali odstraňovať špičky; boli vylúčení
- dominantná sa stala ? všeob. volebného práva

1912 - 2. internacionála sa na kongrese v Bazileji rozpadá
- nevedeli sa dohodnúť, aké stanovisko zaujať k vojne („môže franc. súdruh strieľať do sv. brata nem. súdruha?")

1919 - vznik 3. internacionály
- názov: Kominterna
- centrum: Moskva
- vstupovať môžu iba strany, kt. nesú názov „komunistické"
- sv. činnosť ukončila v r. 1943
- zákl. rozdiel:
socialistické internacionála
- reformistický program
- na zákl. všeob. volebného práva dostať robotníkov do parlamentu a tam parlamentnou cestou presadzovať práva robotníkov

Kominterna
- jediná možná zmena je zmena revolúciou
- svetová revolúcia - robotníctvo celého sveta sa vzbúri a vydobyje si sv. práva

- po 2. SV ju nahradili porady komunist. a robotníckych strán pravidelne zvolávaných do Moskvy.