Vojna amerických osád za nezávislosť (1775 - 1781)

- zač. osídlenia Ameriky - 1492
- prvé kolónie v S Amerike vytv. Španieli, Nizozemci (Nový Amsterdam - dnes New York), Angličania, Francúzi
- 1. vysťahovalecká vlna - meštiactvo, môže tu slobodne podnikať
- od 16. st. ovplyvnilo vysťahovalectvo náboženstvo

Anglicko
- anglikánska cirkev = puritáni
- 1. kolónia - Virginia (na počesť Alžbety I.)
- do pol. 18. st. sa vytv. 13 am. kolónií, kt. patria angl. korune a podliehajú jej správe
- kolónie pociťujú nadvládu Angl.

kolónie:
-> severné
- malé rodinné hosp. - farmy
- začala sa tu rozvíjať manufaktúrna výroba
- európski prisťahovalci, biele obyv, väčšinou z Angl. (írski puritáni, kt. boli prenasledovaní katolíckou a zároveň aj anglikánskou cirkvou)

-> južné
- plantáže - bavlna, cukr. trstina, tabak
- práca otrokov
- 2/3 obyv. čierni otroci
- odhaduje sa, že v pol. 18. st. bolo dovezených 12 mil. otrokov

- Angl. kolóniám určovalo, koľko majú vyrábať, kam majú vyvážať a dovážalo do kolónii sv. tovar (napr. drahý indický čaj)
- Angl. v kolóniách zaviedli daň o kolkovnom - každý hárok papiera musel byť okolkovaný (aj noviny do kolónií dovážali Angl., im ich zakázali vydávať)
- kolónie sa proti tlaku búria, uvedomujú si, že Angl. nepotrebujú (ich tovar najprv ide do Angl. a až potom ho Angl. ďalej vyvážajú) ->

1773 - „bostonské pitie čaju"
- kolonisti (bostonskí osadníci) sa prezliekli za Indiánov a dovezený čaj z Indie vyhádzali do vody
- to bol impulz pre 13 provincií

november 1774 - I. kontinentálny kongres vo Philadelphii
- prijaté rozhodnutie o zač. boja provincií sa nezávislosť
- vytv. sa tu milície, kt. mali nahradiť armádu v otvorenom boji proti Angl.

1775 - II. kontinentálny kongres vo Philadelphii
- vyhl. otvorený boj proti Angl.
- na čelo armád zvolili bohatého plantážnika z Virginie Georga Washingtona
- = zač. boja za nezávislosť

- angl. kráľ Juraj III. okamžite posiela do Ameriky vojská
- Franc., Špan., Holandsko - vyhlásili 13 kolóniám otvorenú pomoc

4. júl 1776 - Vyhlásenie nezávislosti
- listina, kt. vydali osadníci
- autor: Thomas Jefferson, kt. sa neskôr stal 3. am. prezidentom + John Paine, Benjamin Franklin (vedec a diplomat)
- 1. dokument v dejinách, kt. vychádza z filozof. osvietenstva a tieto myšl. sú polit. spísané
1. vš. ľudia sú si rovní
2. moc vychádza z ľudu (žiadna legitimita daná Bohom, ľud má rozhodovať, kto má vládnuť, v akom št. chce žiť)
3. moc v št.

má byť rozdelená, nemá byť uzurpovaná v jedných rukách

1777 - bitka pri Saratoge
- víťazstvo osadníkov nad britskou armádou

konfederačné články
- podľa listiny Vyhlásenie nezávislosti
- predchodca ústavy
- predpokladalo sa, že budúci št. bude konfederácia

1781 - bitka pri Yorktowne
- definitívna porážka Angl., kt. boli nútení začať mierové rokovania

parížske mierové rokovania
- to využili Franc. a vo Versailles otvorili mierové rokovania, kde pokorili Angl.

5. október 1783 - Parížsky mier
- Angl. muselo uznať suverenitu nového št. (naďalej im ostala Kanada)
- vznikli USA, kt. boli spočiatku tvorené 13-timi osadami
- uznali ich aj ostatné európske št.
- 1. am. prezident - Washington

1787 - Ústava
- s dodatkami platí dodnes
- 1. ústava v dejinách s delenou mocou (1791 - Poľsko tiež s delenou mocou, 1795 zanikli)
- je moderná, postavená na demokrat. princípe
- moc:
1. výkonná
- prezident + vláda
- prezident - menuje a odvoláva členov vlády, má právo vetovať každý zákon, volený je na 4 roky

2. zákonodarná
- kongres - snemovňa reprezentantov (volí sa, podľa počtu obyv.), senát (každý št. má 2 zástupcov)

3. súdna
- najv. autorita - Najvyšší súd - má právo zákon zrušiť
- členov najvyššieho súdu menuje prezident na zákl. kongresu 9 sudcov doživotne

- schvaľovanie zákonov: najprv snemovňa, potom kongres 2/3 väčšinou, prezident.