Knieža Rastislav od začiatku svojej vlády uznával aspoň navonok svoj vazalský vzťah ku kráľovi Ľudovítovi Nemcovi.Rastislavovi išlo predovšetkým o vnútorné upevnenie svojej moci,pričom nestrácal zo zreteľa osamostatnenie svojho kniežatstva spod vplyvu Franskej ríše.Knieža Rastislav natoľko upevnil svoj štát, že sa necítil podriadeným Výchdofrantskej ríše a keď sa markgróf Ratbod vzbúril proti kráľovi Ľudovítovi, Rastislav mu poskytol svoju pomoc.
V auguste roku 855 kráľ Ľudovít Nemec napadol s veľkým vojskom Veľkú Moravu.Knieža Rastislav sa uzavrel v opevnenom hrade.Královi Ľudovítovi sa nepodarilo dobyť Rastislavovu pevnosťani jeho vojsko.Preto sa rozhodol na ústup,na ktorom ho Rastislav prenasledoval až za Dunaj,kde mu vyplienil krajinu a odniesol si bohatú korisť. V roku 858 Ľudovít Nemec chystal veľkú vojenskú výpravu proti Rastislavovi.Avšak vnútorné spory so západofranským kráľom Karolom II mu ju znemožnili.Rastislav využil túto situáciu a posilnil svoju moc uzavretím mierovej zmluvy so svojím susedom Karolmanom. Možno v tomto súvise prišiel Rastislav na myšlienkuzriadiť na svojom území vlastnú cirkevnú organizáciu pod vedenímdomácich slovenských biskupov a kňazov.Preto sa obrátil priamo na rímskeho papeža Mikuláša I. so žiadosťou,aby mu poslal biskupa a kňazov ,schopných uskutočniť tento zámer.Pápež Mikuláš I nemal takýchto kňazov,alebo možno z politických príčin mu nemohol vyhovieť.Knieža Rastislav sa potom obrátil na byzantského cisára Michala III. so žiadosťou ,aby mu poslal biskupa a učiteľov,ktoríby jeho ľudu hlásali evanjelium v jeho vlastnom jazyku.Cisár vyhovel Rastislavovej prosbe a poslal mu misiu učiteľov viery na čele s bratmi Konštantínom a Metodom.Konštantín zvaný Filozof,boljedným z najučenejších mužov cisárskeho dvora.Pochádzal zo Solúna,ktorého okolie bolo už zaplavené usadeným slovanským obyvateľstvom,preto ako vynikajúci filológ ovládal aj tamojší slovanský dialekt.Preto Konštantín už v Carihrade zostavil pre Slovanov osobitnú abecedu a začal prekladať najpotrebnejšie náboženské texty do jazyka Rastislavových Slovanov.Po príchode na Veľkú Moravu začali Konštantín a Metód ihneď pôsobiť a založili prvú vysokú školu na slovensku podľa vzoru konštantinopolskej akadémie.Do vtedajšej slovenčiny preložili liturgické knihy z grečtiny a latinčiny,vybrané texty Písma svätého a hlavné texty cirkevného i rímskeho práva. Ľudovít Nemec opäť zaútočil so svojím vojskom proti Rastislavovi.Vojsko obliehalo Rastislava na opevnenom Devíne,ktorý sa Ľudovítovi nepodarilo dobyť,ale Rastislav bol prinútený uznať zvrchovanosť Franskej ríše nad svojím kráľovstvom. Pápež Mikulaš I.pozval Konštantína a Metoda do Ríma.