Prázdny je hrob Otca národa Andreja Hlinku; nikto nevie, kde je naozaj pochovaný prezident obnoveného Slovenského štátu – 1. Slovenskej republiky, Dr. Jozef Tiso.
Na rozdiel od spomenutých historických osobností, o ktorých sa už aspoň teraz zmieňuje aj bežná literatúra, osobnosť slovenského kráľa Slavomíra je ešte stále nepochopiteľne obchádzaná, akoby až úmyselne zamlčovaná, a to aj v literatúre, ktorá sa predstavuje ako ”historická”. Preto pokladám za potrebné venovať tejto jedinečnej osobnosti slovenských dejín aspoň stručný historický náčrt.
Slavomír ako historická osobnosť
O mladosti Slavomíra nevieme, žiaľ, z historických prameňov nič podrobné. No z toho, čo historické pramene súhlasne o ňom dosvedčujú bezpečne vieme, že bol členom dynastie Mojmírovcov, ktorá založila a vyše sto rokov vládla nad prvým stredovekým štátom Slovákov, zvaným Morava (kniežatstvo a neskôr kráľovstvo moravských Slovákov, ale aj Rasticovo kráľovstvo a neskôr Svätoplukova ríša). Podľa vtedajších zvyklostí Slavomíra iste poslali na štúdiá do niektorého bavorského kláštora, kde si osvojil latinský jazyk a základnú kultúru tých čias. Mohol byť aj jedným z Rasticových synov, teda blízky príbuzný kráľa Svätopluka, za akého ho označujú všetky pramene. Pravdepodobne bol ešte mladý, keď prišli medzi Rasticových Slovákov byzantskí učitelia Konštantín a Metod, takže sa asi stal ich žiakom a rozhodol sa pre kňazské povolanie. Nie je vylúčené, že patril k tým päťdesiatim slovenským mladíkom, ktorých v roku 867 Konštantín a Metod vzali so sebou do Ríma, kde viacerí z nich boli vysvätení za kňazov. V politickom dianí Moravského štátu Slovákov však Slavomír vôbec nevystupoval. Bol kňazom, a teda sa venoval úplne svojmu duchovnému povolaniu iste pod vedením svojho arcibiskupa sv. Metoda.
Všetky dôležité historické pramene však pokladali za potrebné zaznamenať mimoriadnu úlohu, ktorou slovenskí šľachtici v najkritickejšej situácii svojho kráľovstva poverili práve kňaza Slavomíra. Keď sa roku 870–871 Svätopluk, synovec kráľa Rastica, ktorý spravoval najväčšiu a najdôležitejšiu časť Moravského kráľovstva Slovákov, akou bolo Nitrianske kniežatstvo, politicky zblížil s Franskou ríšou, Rastic ho tak upodozrieval zo zrady, že sa rozhodol zákerne ho dať zavraždiť. Svätopluk však mal dobrú spravodajskú službu, ktorá ho o nástrahách informovala, takže Rastica predišiel, dal ho zajať a odovzdal ho sputnaného kráľovi Východnej marky Karolmanovi.