Autor kroniky Annales Boiorum o tom napísal: Ani jeden dom Bavorska neobišla táto všeobecná pohroma; všade bola smrť a všetko sa naplnilo plačom. Aj Karolmanom táto záhuba jeho vojska tak otriasla, že vrátil Svätoplukovi všetkých rukojemníkov, ktorých držal v Bavorskom kráľovstve, aby tak vykúpil svojich zajatcov, o ktorých myslel, že sa nachádzajú u nepriateľa. Dostal však iba jediného, polomŕtveho Ratboda. Všetci ostatní, okrem niekoľkých, čo včas z boja ušli, padli pod náporom slovenských bojovníkov. Nakoľko tam zahynuli aj obidvaja správcovia západnej časti kráľovstva, Svätopluk takto dosiahol svoj vytúžený cieľ – stal sa kráľom celého Moravského kráľovstva Slovákov.
Podľa mienky prof. V. Jagića, ktorú zdieľa aj Ján Stanislav, práve počas vlády Slavomíra možno datovať vzburu slovenských veriacich proti fransko-latinským kňazom, ktorí žili u nich neprajúc im, ale nástrahy kujúc proti nim a ktorých vyhnali všetkých, ako to zaznamenáva Život Metodov v 10. kapitole. Po vyhnaní tých kňazov Slováci vyslali posolstvo k pápežovi Jánovi VIII. s prosbou: Pretože prvej otcovia naši od svätého Petra prijali krst, daj nám Metoda za arcibiskupa a učiteľa.
Čo sa však stalo s kňazom a krátkodobým kráľom Slavomírom? Nakoľko historické pramene ho viac nespomínajú, môžeme predpokladať, že zážitok takejto vojny otriasol jeho kňazským svedomím a bol rád, že sa môže zbaviť bremena štátnej moci, ktoré iba z nutnosti prijal. Preto akiste sa vrátil ku svojmu kňazskému povolaniu. Správy o týchto udalostiach nám zachovali iba franskí kronikári a ich nezáujem o ďalšie osudy Slavomíra nepriamo potvrdzuje, že sa viac v politike neangažoval.
Tým viac sa však môžeme čudovať, že takýto muž, ktorý vlastne zachránil v najväčšom nebezpečenstve stredoveký štát Slovákov, aj medzi nimi upadol do úplného zabudnutia. U všetkých iných národov by bol uctievaný ako národný hrdina, ba podľa stredovekých zvyklostí aj ako svätec. A to tým viac, že práve pre svoj kňazský charakter vykonal čosi, s čím sa nestretávame u nijakého iného národa v okruhu našej európskej civilizácie. Keď sa ma moji skeptickí a málo informovaní talianski študenti niekedy pýtali, čím sa vlastne líšia Slováci od Čechov, keď sa od nich najprv kultúrne a potom aj politicky odtrhli, medziiným som im poukázal aj na túto historickú jedinečnosť slovenských dejín: Slováci sú jediným národom v Európe, ktorý v najväčšom ohrození svojej štátnosti už dva razy v dejinách zveril jej záchranu do rúk kresťanského kňaza.