Niektorých účastníkov výpravy, ako trpko poznamenáva autor Fuldských análov, vraj na úteku zbili dokonca ženy, keď ich zhadzovali kyjakmi z koní na zem. Aj ďalší plienivý vpád na Veľkú Moravu v tom istom roku, ktorý podnikol sám Karolman, sa skončil vlastne fiaskom. Je síce pravda, že Karolmanovi velitelia dosiahli v Čechách čiastkové úspechy, ale Svätoplukovu moc zlomiť nedokázali. Kým Karolman vypaľoval sídla na Veľkej Morave a pustošil okolie, Svätopluk zaútočil na Bavorov, ktorí strážili panovníkove lode na Dunaji, časť z nich pobil, časť zajal a veľa z obrancov našlo smrť vo vodách Dunaja. Relatívny pokoj, ktorý sa rozhostil po týchto vojenských akciách a bol spečatený roku 874 mierom vo franskom meste Forchheime, využil Svätopluk na upevnenie vnútornej správy krajiny a na rozšírenie vplyvu v okolitých krajoch. Už v nasledujúcom roku si podrobil kniežatstvo malopoľských Vislanov a roku 880 získal územie Srbov na rieke Lužici, sliezskych kmeňov na hornom toku Odry, od Bulharov vojenskými výpadmi dobyl Potisie a bližšie si pripútal aj Čechov. Roku 882 sa Bulhari pokúsili dobyť späť stratené územia, ale Svätopluk ich nápor odrazil. Roku 883 na čele svojho vojska prekročil Dunaj, zamiešal sa do sporov vnútri franskej Východnej marky a veľmi nevyberaným a krutým spôsobom drancoval Panóniu, ktorá bola pod Arnulfovou správou. O rok neskôr svoj vpád zopakoval a obsadil časť Panónie až po rieku Drávu, čím získal bezprostrednejší kontakt s Chorvátskom a so severnou Itáliou. Svoj mocenský vzostup zavŕšil roku 890 pripojením Čiech. V tom čase Svätopluk mal v rukách ohromnú moc a povesť najmocnejšieho vladára stredodunajského priestoru. Arnulf, s ktorým roku 890 Svätopluk uzavrel mierovú dohodu, síce o niekoľko rokov vpadol na územie Veľkej Moravy a podľa dobového zvyku tu nevyberaným spôsobom pustošil, ale veľkomoravskú samostatnosť ohroziť nedokázal. Odhaduje sa, že na vrchole Svätoplukovej moci jeho ríša mala približne milión obyvateľov. Niekedy okolo roku 894 však Svätopluk nečakane zomrel a na trón nastúpil jeho syn Mojmír II. PhDr. Vojtech DANGL, CSc., Vojenský historický ústav



Rozvadení synovia
Mladší syn Svätopluk II. dostal Nitrianske kniežatstvo. Vnútorné rozpory a vonkajší tlak už silne doliehali na Veľkú Moravu. Pomerne rýchlo stratila Panóniu i územie Čiech, po nich aj územie obývané polabskými Srbmi. Sami Svätoplukovi synovia sa nepohodli, vznikol medzi nimi vojenský konflikt, čo využil Arnulf na ďalší nápor.