Predpoklady vzniku II. svetovej vojny

1. výsledky versaillských mierových rokovaní 1919 (nikto nebol spokojný)
USA obnovili polit. izolacionizmu, starali sa iba o Tichomorie

2. obavy zo šírenia komunizmu a podcenenie fašizmu (Sovietsky zväz - degradovaný na krajinu mimo polit. diania)

3. neschopnosť dohovoriť sa = absolútne zlyhanie diplomacie
- (Spoločnosť národov - nefunkčná, Locarnská mier. konferencia - Z Európa zradila V Európu, Briand-Kellogov pakt)
- tieto chyby vyvrcholili v pol. 30-tych rokov (1935):
o nepodarilo sa vytv. jednotný ľudový front proti fašizmu - spojenie vš. antifašistických síl bez ohľadu na polit., náb., kult. príslušnosť, mal zahŕňať vš. protifašist. sily

Francúzsko
- 1934 - vláda Leona Bluma - vláda vydržala len 2 roky

Španielsko
- 1936 - špan. republika so širokospektrálnou vládou
- proti tomu sa postavili fašist. sily na čele s gen. Francom
- Spoločnosť národov: „Je to ich vnút. záležitosť."
- 1939 - dobytý Madrid a nastolený fašist. režim

o Kominterna 3. internacionály chcela vytv. systém kolektívnej bezpečnosti
- systém dvojstranných dohôd medzi jednotlivými antifašistickými št., kt. sa mali zaviazať k vzáj. vojenskej pomoci a spolupráci
- pretože to prichádzalo zo Sovietskeho zväzu, nezačalo sa o tom ani rokovať

o presadenie politiky appeasementu - Chamberlain chcel Hitlera nasmerovať smerom na V

o ignorovanie porušovania medzinárodných dohôd Hitlerom (zistil, že proti tomu nikto neprotestuje
aj Taliansko porušovalo - 1935 - vojna v Afrike, zaútočili na Etiópiu

đ medzinárodná polit. absolútne nefunkčná bolo uzavretých mnoho dohôd, no tým aj tak nikto nedôveroval => ovzdušie vzáj. nedôvery)

4. nepomer síl vo svete (ekonom. príčiny 2. SV vyplývali z nepomeru síl)
- 1. SV zničila Európu
- USA - ovládali svet. bankovníctvo a obchod
- v Európe na tom bolo najhoršie Nemecko
- ekonom. izolácia Ruska - Rusi vyzbrojili sv. strategickými surovinami Hitlerove vojsko

5. postupný krach demokrat. systémov v Európe a prevaha polofašist., fašist. a autoritárskych režimov
- úpadok demokracie v Európe 1919 - 38:

Španielsko
- 1923 - 30 - 1. obd. špan. fašizmu, vytv. polofašist. režim na čele s Primom de Riverom (vodca jednej z fašist. strán, zmocnil sa vlády a udržiaval polofašizmus - nie otvorená fašist. diktatúra)
- 1938 - Francov fašist.

režim

Portugalsko
- 1926 - vlády sa zmocnil Salazar -> Salazarova diktatúra

Taliansko
- 1922 - nástup Musssoliniho

Nemecko
- 1933 - nástup Hitlera

Poľsko
- 1926 - št. prevrat, vlády sa zmocnil gen. Pilsutzky -> Pilsutzkeho diktatúra - autoritársky režim, vojenská vláda, diktatúra, pričom otvorene prejavovala sympatie k nem. fašizmu

Estónsko (1934), Lotyšsko (34), Litva (35)
- polovojenské diktatúry

Fínsko
- polofašist. vláda, otvorene sa hlásili k fašizmu zo strachu zo ZSSR

Maďarsko
- 1919 - admirál Horthy - autoritatívny režim, kt. jasne prešiel v 30-tych rokoch na otvorenú podporu fašizmu

Balkán: Rumunsko, Juhoslávia, Grécko, Albánsko
- monarchie, pri moci boli panovníci, kt. otvorene sympatizovali s fašistami zo strachu z Turecka

Turecko
- 1922 - definitívne bola zvrhnutá monarchia
- 1923 - stáva sa republikou, nie demokrat., ale ani fašistickou; bol to fundamentalisticky zameraný režim

Švajčiarsko, Švédsko
- neutrálne

Nórsko
- antifašist. kráľovstvo

Bulharsko
- kráľovstvo, nehlásilo sa k fašizmu

Dánsko
- demokrat. vláda

Veľká Británia, Francúzsko, ČSR
- bašty demokracie
- no v každom z týchto št. boli vo vnútri fašist. strany

Francúzsko
- str. Ohnivé kríže
- zopár nacionálne orient. strán, kt. potom prešli k fašizmu

ČSR
- Sutedo-nemecká str. Konrada Henleina - v Čechách
- Karpatsko-nemecká str. vedená Franzom Karmazinom - str. pre slovenských Nemcov
- Henlein s Karmazinom spolupracovali, no nevytv. jednotnú str.

- str. Jánoša Esterházyho - maďarská národná str., otvorene sa hlásili k fašizmu
- (minulý rok ho chceli SMK rehabilitovať, pretože on jediný nehlasoval za deportácie, no to je málo, nepodarilo sa im to)

- domáce fašist. orientované str.: Gajdova str. v Čechách, str. Vlajka
- agrárna str.: rozdelila sa na demokratov (M. Hodža) a sympatizantov fašizmu (Rudolf Beran - neskorší predseda vlády 2. ČSR) - bolo to nebezpečné, lebo to bol silná str.
- na Slovensku: HSĽS: umiernené krídlo (J. Tiso, A. Hlinka) - požiadavka slov. autonómie, radikálne krídlo (Tuka, Mach, Ďurčanský) - sformovalo sa v pol. 30-tych rokoch, chceli presadiť myšlienku samost. slov. št. (Tuka - 1929 - odsúdený za vlastizradu, 1934 - prepustený).