Ruska
- -> vo Švajčiarsku (založili ju tam prenasledovaní emigranti)
- zakl.: Plechanov (postupne parlamentné zmeny; chcel vydať ústavu, mať v Rusku parlament)
- po odchode z Ruska sa jej členom stáva aj Vladimír Uľjanov (Lenin) - priklonil sa k marxistickej ceste zmien - revolučne
- rozpory vyústili a r. 1903 - na zjazde SDS v Londýne sa strana rozdelila na boľševikov (Lenin) a menševikov (Plechanov) - no stále 1 strana
- boľševici poučení z „krvavej nedele" na zjazde v Prahe v r. 1912 vytv. Boľševickú stranu Ruska

- vytýčil 2 heslá: „Žiadnu podporu dočasnej vláde" a „Vš. moc do rúk sovietov"
- vytvárajú sa soviety - orgány polit. moci, kt. vytvárali boľševici ako protiváhu dočasnej vláde, zastúpenie: roľníci, robotníci a vojaci;
- dočasná vláda x soviety => dvojvládie

7. november - Veľká októbrová socialistická revolúcia
- (používali starý gregoriánsky kalendár, inak 25. októbra)
- boľševická revolúcia - zvrhla dočasnú vládu
- nekrvavé prebratie moci, útok na Zimný palác
- koniec dvojvládia

leto - gen. Kornilov, pokus o puč
- gen. Kornilov - bývalý generál cárskej armády
- pokúsil sa o vojenský prevrat, chcel nastoliť vojenskú diktatúru
- toto získalo boľševikom sympatie => väčšina ľudí v novembri boľševikov podporovala, očakávali, že nastane zmena

po 7. novembri
- boľševici vytvorili vládu - Rada ľudových komisárov (na čele Lenin)
- 1. všeruský zjazd sovietov, prijali 3 dekréty, kt. im zabezpečili podporu obyv.:
Dekrét o mieri - obracali sa na vš. vojnové št., aby vojnu ukončili spravodlivým mierom (Nemci prijali -> rusko-nemecké rokovania o mieri - Brest-litovský mier), ukončili ním vojnu => Dohoda ich obvinila zo zrady
Dekrét o pôde - všetku pôdu rozdelili medzi roľníkov (predtým vlastnil všetku pôdu cár)
Deklarácia práv národov Ruska - za cárizmu ostatné národy žiadne práva („žalár národov), teraz mal každý národ právo na vlastný jazyk, školstvo, kultúru, môžu sa osamostatniť až do úplného odtrhnutia (ohlas aj v Rak.-Uh.), znamenala rozpad a -> samost. sovietskych rep.: Ruská, Ukrajinská, Bieloruská, Azerbajdžanská, Arménska, Gruzínska

zač. r. 1919 - občianska vojna
- krvavá
- za pomoci intervencie 14. št. sveta
- hl. zložku tvorili bielogvardejci (cárska vrstva za pomoci interventujúcich št.) x červenoarmejci
- boľševici útok odvrátili za pomoci obyv. (bielogvardejci - zaberali pôdu roľníkov, oni s tým nesúhlasili)
- podporu obyv. jednoznačne získali boľševici, kt. definitívne vyhrali

- najpočetnejšie čsl légie práve v Rusku
- VOSR - Masaryk bol práve v Moskve a rokoval, čo urobia s légiami, ešte s dočasnou vládou dohodol, že budú exportované do Európy na Z front
- vypukla občianska vojna - časť légií sa pridala na str. bielogvardejcov, no väčšina bojovala na str.