Účasť ČSR v II. svetovej vojne

14. marec 1939 - vyhlásenie Slovenského št.
15. marec 1939 - Nem. začalo s okupáciou Čiech a Moravy a utvoril sa Protektorát

odboj
1. domáci
2. zahraničný

domáci odboj
- vš. antifašistické sily v Čechách aj na Slovensku prechádzajú k ilegálnej činnosti
- najaktívnejšia bola Komunistická str. - utrpela aj najviac strát
- nadobudol význam až na kon. vojny
- Slovenské národné povstanie
- Pražské májové povstanie - 5. - 9. máj 1945

zahraničný odboj
- dôležitý počas celej vojny
- 2 centrá:
1. Londýnske
- vytv. E. Benešom, kt. po Mníchovskej konferencii emigroval
- najprv odišiel do Paríža - tu zakl. Československý národný výbor, kt. mal spočiatku len organizovať čsl dobrovoľníkov do franc. armády
- po obsadení Francúzska (jún 1940) presídlil do Londýna - tu bola vytv. čsl exilová vláda na čele s Benešom, v kt. boli vš. predvojnové strany (vrátane komunistov)
- cieľ: obnovenie starej československej republiky tak, ako vyzerala pred Mníchovom
- chceli to dosiahnuť individuálnymi akciami (atentáty…) - ukázalo sa však, že tadiaľ cesta nevedie

2. Moskovské
- odišlo tam vedenie KSČ na čele s K. Gottwaldom
- pôvodný zámer: spojenie ČSR so Sovietskym zväzom - tieto predstavy trvali do 42. roku
- heslom sa stala: „Nová československá rep. na princípe rovného s rovným."
- nechceli, aby bol odboj vedený zo zahraničia, ale aby sa vytv. podmienky pre domáci ľudový odboj proti fašizmu
- zloženie: K. Gottwald, Ján Šverma, Zdeněk Médly (komunisti), náš veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger (sociálny demokrat)
- silne pod Stalinovým vlyvom
- od zač. bolo odbojové hnutie napojené na sovietsku armádu

júl 1939 - december 1943 - 1. etapa čsl zahran. odboja
- lepšie fungoval londýnsky odboj - vytv. sa tam štruktúry
- moskovský odboj - nemal priame spojenie s domácim územím (do 43. roku tu nemali ani jednu vysielačku)

ilegálna čsl vláda v Londýne
- Angl., USA, Sovietsky zväz - uznali ju ako oficiálnu predstaviteľku čsl štátu
- to zároveň znamenalo anulovanie Mníchovskej dohody zo str. Spojencov (Nem. priznali nulitnosť Mních. dohody až r. 1973)
- boli sme braný ako Československo, kt. počas 2. SV nepretržite trvalo, preto sa s nami narábalo ako s víťazmi
- vládu tvorili:
1. E. Beneš - prezident
2. Monsignor Ján Šrámek (predstaviteľ českej lidovej str.) - predseda

18. júl 1941 - v Moskve Beneš podpisuje 1. čsl medzinár.

dohodu - aj Sovietsky zväz uznal Beneša za hlavu ČSR, zároveň ho uznala aj KSČ

Československí vojaci bojovali:
Poľsko
- najprv tu po obsadení Poľska Nem., na str. Hitlera

Francúzsko
- na protihitlerovskej str., zúčastnili sa na obrane Franc.
- evakuácie sa zúčastnili aj slov. vojaci - najmä letci, kt. potom slúžili v angl. letectve a zúčastnili sa obrany Angl.

Líbia, Sýria
- nasadení na Blízkom východe

Sovietsky zväz
- väčšina vojakov
- divízie, kt. tam išli bojovať sa museli vrátiť, lebo sa rozpadli
- niekt. Slováci prebehli na druhú str. - z nich sa vytv. I. vojenský prápor v Buzuluku (1942) a v 43. bol nasadený do 1. vojenskej akcie - bitka pri Sokolove (velil Ludvík Svoboda), bola z nich vytv. čsl brigáda - nasadená priamo v bojoch

13. december 1943 - Beneš v Moskve podpísal novú zmluvu so Sovietskym zväzom
- hovorilo sa v nej, že z čsl brigády bude vytv. čsl armádny zbor, kt. sa zúčastní oslobodzovania po boku sovietskej armády (veliteľ: L. Svoboda)
- Sovietsky zväz garantuje obnovenie ČSR a poskytne plnú materiálnu a vojenskú pomoc, aby sa tento cieľ dosiahol - tým sa vytv. podmienky pre -> SNP.