Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Dejiny štátu a práva na území Slovenska - Mníchovská dohoda

29. septembra 1938 sa uskutočnila konferencia štyroch veľmocí v Mníchove. Zišli sa na nej za Nemecko - Hitler, za Francúzsko - Daladier, za Taliansko - Mussolini a za Veľkú Britániu - Chamberlaine. Hitler predložil mapu, ako si predstavuje hranice, a ostatný s ním súhlasili.Chcel dosiahnuť aby územie Sudet ktoré obývali prevažne nemci bolo pripojené k Nemecku. Chamberlaine veril, že Hitlera v jeho útočnom postupe proti Československu možno zastaviť ochotou k ústupkom - táto politika sa nazýva politikou APPEASMENTU. Zástupcovia ČSR čakali, lebo na ich mienku veľmoci neboli zvedavé a na samotnú konferenciu neboli prizvaný. Boli tam len na to aby si vypočuli „rozsudok“. V dohode boli stanovené 4 pásma, ktoré mala nemecká armáda obsadzovať nasledovne I. pásmo 1.-2. októbra, II. pásmo 2.-3. októbra, III. pásmo 3.-4.-5. októbra a IV pásmo 6.-7. októbra. Samotná zmluva hovorila , že územie má byť opustené bez ničenia akýchkoľvek existujúcich zariadení a že československá vláda je za takéto opustenie územia zodpovedná. Hitler už na konferencii obviňoval vládu ČS že dovtedy dovolila zničiť 247 mostov a ešte väčší počet domov. Podľa 3. paragrafu bol vytvorený medzinárodný výbor z Nemecka, Talianska, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Československa. Neskôr v ňom mali byť štáty zastúpené veľvyslancami akreditovanými v Berlíne (týto za ITA, FRA, GBR), štátnym sekretárom ministerstva zahraničných vecí (za NEM) a menovaným zástupcom ČS vládoy. Okrem iného mal stanoviť, ktoré ďalšie pásma mali byť opustené do 10. októbra.
5. pásmo, kde sa malo konať ľudové hlasovanie podľa vzoru Sárska, malo byť dočasne obsadené medzinárodnými jednotkami. Výbor štyroch veľmocí mal stanoviť aj spôsob a deň samotného hlasovania (najneskôr však na koniec novembra). Podľa paragrafu 7 zmluvy sa malo zaviesť opčné právo (opčné právo - možnosť voľby medzi 2 právne významnými skutočnosťami, najmä občianstvo). Muselo byť uskutočnené do 6 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy. Paragraf 8 stanovil že sudetský Nemci ktorý si to želajú musia byť do 4 týždňov prepustený z policajných a vojenských jednotiek. Takisto budú prepustení sudetonemecký väzni ktorý si odpykávajú trest odňatia slobody za politické a trestné činy. Dodatkom k dohode Spojené kráľovstvo a Francúzsko zaručili nové medzinárodné hranice ČS proti nevyprovokovanému útoku.

Po upravení otázok poľských a maďarských menšín v ČS mali dať záruky aj Nemecko a Taliansko.
Nakoniec Nemecko získalo 28 000 km2, teda 1/5 územia s 1/4 (3 800 000 obyvateľov- z toho vyše 1 milióna Čechov). Dodatok k dohode ukladal ČSR aby sa dohodla aj s poľskou a maďarskou vládou, lebo inak bude do 3 mesiacov vydaný nový rozsudok veľmocí. Poľsko zabralo Tešínsko, Frýdecko, Jablunkovo, časť Oravy, Spiša, Kysúc. Hraničné zmluvy s Poľskom boli podpísané 23. a 30. novembra 1938. Rokovania s Maďarskom prebiehali od 9. októbra v Komárne. Delegácia na čele s Tisom maďarské nároky odmietla a navrhovala formu širokej autonómie. Nové hranice s Maďarskom boli vytýčené Viedenskou arbitrážou dňa 2. novembra 1938. Rozhodli o nich predstavitelia Nemecka (min. zahran. vecí - J. von Ribbentrop) a Talianska (gróf G. Ciano) Takto Maďarsko získalo cca. 12 000 km2 územia a vyše 1 milióna obyvateľov. Okrem straty územia a obyvate%lstva ČSR utrpela samozrejme aj obrovské hospodárske škody. Československá vláda prijal diktát 30. septembra 1938 čím fakticky vydávala štát na milosť alebo nemilosť Nemecku. Takýmto spôsobom sa chcela vyhnúť vojne s Nemeckom. Spojenci taktiež trvali na prijatí diktátu ČSR aby sa vyhli vojne, čo sa neskôr ukázalo ako neúčinné, ale aj preto aby usmernili agresivitu Nemecka smerom na východ. Ako vyplýva z uvedeného tak Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž (ale aj vyhlásenie SR, okupácia Čiech a Moravy a zriadeni Protektorátu) boli dokumenty, ktoré boli uzavreté a uplatňované v rozpore s medzinárodným právom i s ústavou a právnym poriadkom ČSR a preto bola od začiatku neplatná. Ústava ČSR z roku 1920 jasne hovorila že štátne územie nemožno odstúpiť bez súhlasu parlamentu v právnej relevancii ústavného zákona.

Zdroje:
Slovenské a československé dejiny štátu a práva v rokoch 1918 - 1945, Ladislav Hubenák -
Dokumenty k dejinám štátu a práva na území Slovenska II., Ladislav Hubenák -
Súčasné dejiny práva krajín európy, Jozef Beňa -
Svetové dějiny v kostce, Otakar Dorazil -
Dějiny Nemecka, Muller, Krieger, Vollrath -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk