Blízko brehov rieky Níl sa vysoko nad púšťou týčia slávne egyptské pyramídy. Vybudovali ich starí Egypťania skoro pred 5000 rokmi. Sú najstaršími zo starodávnych siedmich divov sveta a jediné zostali stáť až do dnešných dní. Pyramídy sa budovali ako hrobky pre kráľov starého Egypta. Starí Egypťania verili v posmrtný život, a tak aby zabezpečili pre svojich kráľov všetko, čo by mohli potrebovať v nasledujúcom živote, pochovávali s nimi mnoho vzácnych osobných predmetov a pokladov. V pohrebných komorách pyramíd archeológovia objavili klenoty, potraviny, nábytok, hudobné nástroje a lovecký výstroj. Pyramídy sa budovali po stupňoch. Najprv sa vyrovnalo stavenisko, potom zememerač zistil orientáciu podľa hviezd, vytýčil polohu štvorcovej základne tak, aby jednotlivé zo štyroch strán smerovali na sever, juh, východ a západ. Len čo boli položene základy, vybudoval sa val slúžiaci na vyťahovanie kamenných blokov, ktoré sa rezali vo vzdialených kameňolomoch a preplavovali cez Níl. Nakoniec pyramídu obložili bielym vápencom, ktorý sa nám dodnes nezachoval. Najväčšia a najpôsobivejšia z pyramíd je Veľká Chufevová pyramída v Gýze. Dokončili ju roku 2500 pred n.l. pre kráľa Chufeva. Podľa gréckeho dejepisca Herodota ju stavalo 100 tisíc robotníkov, ktorí na nej pracovali 30 rokov, vždy tri mesiace v roku. Veľká pyramída sa dvíha do výšky skoro 137 metrov ( pôvodne bola vyššia ešte o 9 metrov ) a každá jej strana pri základni meria 230,36 metrov. Pyramída bola postavená asi z 2,3 milióna kamenných kvádrov, každý z nich vážil okolo 2300kg. Pritisnuté boli na úpätí Veľkej pyramídy tri ďalšie menšie. V nich boli pochované hlavné manželky faraóna Chufeva ( gr. Cheopsa)
Pohreb faraóna Chufeva sa konal asi v roku 2528 pred n. l. Najprv sa mumifikovalo telo, lebo bez neho nemal zosnulý šancu na večný život. Potom nasledoval vlastný pohrebný obrad - pochovávanie v pohrebnej komore. Telo mŕtveho kráľa nebolo uložené do komory, ktorá bola na to pôvodne určená, pretože sa v nej (asi) zrútil strop ešte počas prípravných prac.