Počas vypočúvania sa Jánošík správal ako skutočný hrdina. Musíme tomu veriť, lebo o tom vypovedajú jeho obžalobcovia, ktorí nemali najmenší dôvod glorifikovať ho. Tvrdošijne odmietal prezradiť spoluvinníkov, vehementne popieral účasť na akejkoľvek vražde
(tu niekde korení predstava o Jánošíkovi - lupičovi - gentlemanovi, neochotnom poškvrniť si ruky krvou. Jánošík však nepopieral, že sa vraždilo. Tvrdil len, že nikdy nevraždil on. Nuž, ako vodca mal na to zrejme ľudí). Tak či onak, obvinenému bola dokázaná účasť na množstve majetkových deliktov - lúpežných prepadnutiach či podpáleniach usadlostí. Navyše pri prehliadke rodného Jurajovho domu vojaci objavili množstvo šatstva a šperkov - evidentne časť koristi. A tak bol pred súd privedený i Jurajov brat Ján. Obaja boli napokon odsúdení na smrť. Juraj mal byť obesený za rebro na hák, druh Jánovej popravy nie je známy. JEDNA LASTOVIČKA LETO NETROBÍ
Jánošíkova zbojnícka činnosť netrvala príliš dlho a nebola ani príliš bohatá. Za dva roky niekoľko desiatok akcií, z toho ani jedna ničím výnimočná. Okrem neho v druhej polovici sedemnásteho a na začiatku osemnásteho storočia pôsobilo na Slovensku a priľahlom podhalí viacero iných zbojníkov. Jedným z najznámejších bol Jakub Surovec, ktorý sa okolo roku 1715 narodil v gemerskom mestečku Tisovci. Na rozdiel od roľníka Jánošíka bol pôvodným povolaním valach. Pre krádež oviec bol uväznený v Rimavskej Sobote a odsúdený na dvesto palíc. Toto pohladkanie jeho úctu k zákonom vonkoncom nezvýšilo. Ako verejne potrestaného ho beztak nikto nechcel zamestnať a tak sa na jar roku 1739 pridáva k zbojníckej družine Adama z Hladovky. Po nadobudnutí základných skúseností organizuje vlastnú partiu. Jej členmi sú ôsmi Slováci a traja Poliaci. V takejto zostave lúpi predovšetkým na Orave, Liptove, v Horehroní. Za jeho najvýznamnejšiu akciu sa považuje vyrabovanie poľského mestečka Novy Targ v júli 1740. Už o dva mesiace neskôr bol však na základe udania istého Greguša chytený v krčme na Polhore. Po súdnom procese bol verejne sťatý na námestí v Brezne 11. októbra 1740.
Na Gemeri bol zasa známym vodcom zbojníkov Michal Vdovčík. V dolnom Sliezsku a Podkrkonoší pôsobil Phillip Mengstein, popravený roku 1715 v Drážďanoch a známy pod prezývkou Lips Tulian z niekoľkotícstranového anonynmého nemeckého románu, napísaného v polovici osemnásteho storočia. Morava mala svojich zbojníkov - špecialistov - Ondráša a Babinského, rovnako ako Rusíni a Ukrajinci. Špecifická bola situácia v Poľsku.