V tejto prevažne rovinatej krajine sa činnosť väčšiny zbojníckych družín sústreďovala do pritatranskej oblasti Podhalia. Zbojníci sa regrutovali z domáceho obyvateľstva, tzv. goralov, folklór ktorých sa stal predmetom obdivu poľských romantikov a modernistov. V poľskom folklóre však došlo k splynutiu viacerých poľských zbojníkov s našim Jánošíkom. Jurajovi "ustúpil" napr. taký známy vodca goralov, akým bol Ján Litmanovski, ktorému historické povesti okrem iného pripisovali zásluhu na vyslobodení Poľska spod švédskej nadvlády v sedemnástom storočí. Postavu Litmanovského vo svojich dielach zviditeľňujú Henryk Sienkiewicz (Potopa) a Kazimierz Przerwa-Tetmajer (Legenda Tatier). Väčšine goralov však splynul s Jánošíkom. Nie príliš významný zbojník sa postupne vytratil z pamäti. Ostal hrdina - lebo ostalo mnoho príbehov, ktoré hrdinu potrebovali. Hrdina bol odvážny, šikovný, mocný a spravodlivý. Aby svoje hrdinstvo dokázal, potreboval príležitosť. A tú mu rozprávači z Podhalia i zo severu Slovenska ochotne poskytli v historkách, ktoré sa pôvodne tradovali trebárs i o iných zbojníkoch. Hrdina predsa musí byť jeden, nepremožiteľný, bez konkurencie. Ústrednou postavou bohatého a takmer súvislého cyklu rozprávaní, ktorý pre Slovákov znamená to, čo Kalevala pre Fínov či Nibelungy pre Nemcov, sa stal Jánošík. A asi preto často nechceme vedieť, ako to v skutočnosti bolo. Skutočnosť totiž bola trocha iná. Alebo nebola?.