Jánošík. Jedna z mála nespochybniteľne slovenských historických osobností. Dobrodruh, vzdorujúci vrchnosti...
Hrdina legiend, povestí a rozprávok. Nepremožiteľný šuhaj s vrkôčikmi a vílami očarovaným opaskom. Spravodlivý a veľkorysý bandita, ktorý plným priehrštím rozdáva nakradnuté. Jednoducho, lúpežný rytier bez erbu, s hradom všade a nikde. Skutočnosť však bola trocha iná...
Dňa 26. januára 1688 sa v rodine Martina Jánošíka narodil syn Juraj. Mladosť strávil na rodnom hospodárstve. Hoci majetkové pomery Jánošíkovcov neboli až také biedne ako to vykresľujú neskoršie legendy, okrem Juraja boli v rodine ešte traja chlapci - čo bolo priveľa aj na omnoho väčšiu usadlosť. Osemnásťročný mladík preto uvítal možnosť, ako sa dostať z domu, kde ho bohvieaké perspektívy nečakali. Roku 1706 sa stal jedným zo žoldnierov vojska Františka Rákociho. STATOČNÝ RÁKOCIHO VOJAK
Na začiatku 18. storočia sa Uhorsko, definitívne oslobodené spod zvyškov tureckej nadvlády, stáva súčasťou Habsburskej monarchie. Stáročia chaosu na pomedzí dvoch nábožensky a kultúrne odlišných civilizačných okruhov skončili. začína sa začleňovanie do štátu, ktorý je a chce byť modernou európskou centralizovanou monarchiou - takou akou práve je Francúzsko Ľudovíta XIV. Koncepcia absolútnej monarchie však v stredoeurópskych podmienkach narážala na značné kultúrne a náboženské rozdiely (národné špecifiká nadobudli význam až v priebehu 19 storočia). Na uhorskú šľachtu, ktorá po dve stáročia žila v priestore, kde bola ústredná moc len formálna, veľmi príťažlivo pôsobil model poľskej stavovskej monarchie. Práve štát, v ktorom by každý šľachtic mal právo vetovať rozhodnutie snemu (a tým v podstate znemožniť) premyslenejšiu politickú koncepciu, bol cieľom slobodymilovných (z hľadiska koncepcie jednotného štátu anarchistických) vodcov stavovských povstaní - Štefana Bočkaja, Gabriela Betlena, Juraja Rákociho, Imricha Tekeliho a napokon Františka Rákociho, ktorého verbovači počas svojich potuliek severom Slovenska natrafili na Juraja. Ako a kde Jánošík vo vojsku Rákociovcov bojoval, nevieme. Roku 1708, keď po bitke pri Trenčíne začala hviezda slávy vodcu uhorskej šľachty zapadať, sa stal členom. cisárskej armády. Bol prevelený do strážneho oddielu Bytčianskeho hradu, kde sa zoznámil s Tomášom Uhorčíkom. Vojenská disciplína sa mu v tom čase prejedla. Habsburgovci však potrebovali každého muža. Tu však zasiahol otec a Juraja vykúpil.