K zastaveniu nemeckého postupu dopomohla ruská ofenzíva proti Nemecku vo východnom Pruzsku a proti R-U v Haliči.Zatiľ čo nemecká armáda odrazila Ruský útok pri Tannenbergu, , R-U vojská boli nútené ustúpiť z vých. Haliča a Bukoviny a Ruská armáda prekročila hranice Uhorska a postúpila až ku Krakovu. 29.10. 1914 vstúpilo do vojny na strane centrálnych mocností Turecko. Vytvorili sa fronty v Zakavkazku , Mezopotámii na vých. Hranici Sýrie a Palestíny. Nemecko rakúska ofenzíva v 1915 prelomila Ruské obranné línie v oblasti Tarnova – Gorlice. Rusko stratilo územie Haliča , Poľska a značné časti pobaltia, zachovalo si však bojaschopnosť a odrazilo Tureckú ofenzívu v Zakavkazku. 23.5. 1915 vstúpila do vojny na strane dohody Itália. Na západnom fronte sa udialo mnoho ťažkých bitiek , ktoré však nepriniesli výraznejšie zmeny v línii frontu.V Srbsku bolo R-U najprv porazené a do konca 1914donútené stiahnuť svoje vojská z celého Srbského územia. Až v priebehu nem- rak ofenzívy proti Srbsku v 1915, kedy sa k centrálnym mocnostiam pripojilo Bulharsko ( 11.10.) a bola zmarená takzvaná dardanelská operácia GB a F vojsk , ustúpila na ostrov Korfu. Súčasne R-U jednotky okupovali územie Čiernej Hory a časť Albánska.Dohoda potom upustila od priamich bojových akcií proti Carihradu , pripravovala však otvorenie nového frontu pri Solune apostupne naberala prevahu Tureckom v Malej Ázii a v Palestíne.Opakované pokusy nemeckých armád o prelomenie západného frontu , stabilizované od jesene 1914 , skončili neúspechom v bitke pri Verdune. A na Somme. . K nemeckému nezdaru prispela úspešná ruská ofenzíva v Haliči v 1916. 27.8.1916 vstúpilo do vojny po boku dohody Rumunsko. Jeho armáda bola však porazená nemeckými a R-U vojskami a do konca 1916 celé úazemie Rumunska okupovali centrálne mocnosti. Bezohľadná ponorková vojna , ktorou chcelo Nemecko poraziť britskú námornú blokádu , prispela k vstupu USA do vojny na strane Dohody. 6.4.1917. , ktorá tým získala ekonomicky významného spojenca. V 1917 zahájili brit. a F vojská na západnom fronte ofenzívu , ktorá však nepriniesla očakávané úspechy. V priebehu vojny postupne narastal odpor širokých más.proti imperialistickej vojne. Prejavoval sa väčšinou živelne, lebo väčšina sociálno demokratických strán v rozpore s uzneseniami posledných predvojnových kongresov II. Internacionály, ktorá podporovala vojnovú politiku nacionalistickej buržuázie. Výrazom snáh o sústreďovanie protivojnových síl v sociálnom hnutí sa staly zimerwalská -1915 a kientalská konferencia1916.