Napísal spis "O pravde", v ktorom hovorí : „Všetci sme od prírody rovnako zrodení, aj barbari, aj Gréci".

S O K R A T E S

Skepticizmus a krajný relativizmus, ktoré sa rozšírili medzi sofistami, otvoril cestu novému filozofickému smeru, ktorý sa snažil vyriešiť problém poznania zo stanoviska dôsledného idealizmu. Základy tohto smeru položil Sokrates (469-399). Sokrates prešiel školou sofistov. Za zdroj opravdivého poznania prehlásil vnútorné sebapoznanie („poznaj seba samého").

P L A T O N

Sokratov žiak a stúpenec Platon (429-347) založil v Athénach okolo roku 385 filozofickú školu, ktorá bola známa pod menom AKADÉMIA. Filozofické názory Platona a jeho žiakov sú najnázornejším príkladom objektívny idealizmu. Pod3a Platonovho ueenia je zmyslové bytie, materialistický svet jedine tieoom skutoeného sveta, naproti tomu pravé bytie sa prejavuje vo vecných a nemenných ideách. Pod3a Platona môže elovek tieto objektívne existujúce idei poznávať len preto, že jeho vlastná nesmrte3ná duša bola pred vtelením vo svete ideí a preto môže chápať idei v rozpomenutí. Vo svojom diele "Ústava" rozvíja Platón utopickú teóriu o ideálnom štáte. V tomto ideálnom štáte majú riadenie obeianskej obeiny vo svojich rukách filozofi, ktorí nemajú ani rodinu, ani súkromný majetok. Obeania ideálneho mestského štátu sa delia na vojakov, ktorí žijú spoloene a prostý 3ud (remeselníci, ro3níci), ktorí sa svojou prácou majú starať o vyššie spoloeenské vrstvy. A R I S T O T E L E S

Platonov systém kriticky rozobral Aristoteles (389-322), najväeší myslite3 staroveku. Aristoteles vystúpil proti hlavnej zásade všetkej Platonovej filozofie. Pod3a jeho názoru nemôžu Platonove idei vysvetliť ani príeiny vzniku, ani príeiny zmien zmyslovo vnímaných vecí. Preto tiež nie je dôvod, aby sme v Platonových ideách h3adali nemenné podstaty všetkých vecí, alebo dokonca tvrdili, že veci majú od ideí vlastné bytie. V teórii poznania uznáva Aristoteles proti Platonovi za zdroj správnych predstáv o tomto svete zmyslové vnímanie mimo nás jestvujúceho objektívneho sveta. Za aktívnu prapríeinu procesu poznania považoval Aristoteles rozumnú dušu nezávislú na tele. Hmotu pohybu považuje za pasívnu a beztvarú, avšak aktívnu prapríeinu pripisuje úplne nehmotnej forme, ktorá pôsobí na hmotu ako na nehybnú masu a pretvára ju. Preto dospieva Aristoteles k pojmu prvého hýbate3a v prírode - k "forme všetkých foriem", ako k základnej prapríeine a zároveo´koneenému cie3u všeobecného vývoja, t.j. k bohu. V sociálnych otázkach zastáva Aristoteles úplne stanovisko otrokárskeho rádu: otroctvo považuje za prirodzený stav pre "barbarov", súkromné vlastníctvo má za základ panstvo plnoprávnych obeanov.

HISTORIOGRAFIA -

H E R O D O T O S, T H U K Y D I D E S

Významným medzníkom v rozvoji historických vied v 5.st.