bolo dielo Herodota Halikarnasského, ktorému dala antická tradícia eestný názov "otec dejepisu". Herodotos mnoho cestoval, navštívil krajiny Blízkeho východu, brehy Eierneho mora a žil voVe3kom Grécku. Hlavným cie3om jeho diela, ktoré bolo neskôr rozdelené na 9 kníh pod3a poetu Múz, bolo podať výklad dejín grécko-perzských vojen. Prvé štyri knihy sú venované prevažne dejinám Východu, I. a III. knihy dejinám Asýrie, Babylonu a Perzie, II. kniha dejinám Egypta a IV. kniha Skythii. Tieto knihy boli akýmsi úvodom k hlavnej easti jeho diela a mali objasniť dejiny vzájomných vzťahov medzi Grékmi a "barbarmi" v období pred grécko-perzskými vojnami. V jeho diele sa už objavilo neskoršie tradiené delenie sveta na tri diely: Európu, Líbyu (Afriku) a Áziu. Do prvých kníh Herodotovho diela je vložených mnoho jednotlivých epizód, ktoré majú ráz samostatných noviel. Herodotos ve3mi jemne zdôrazooval ich samostatnosť, eo sa tiež prejavilo ako vo zvláštnostiach štýlu, tak aj v legendárne rozprávkovom podaní obsahu. Herodotos sám týmto legendám akosi zvlášť neveril a používal ich len ako umelecký prostriedok k oživeniu svojho rozprávania. Vrcholom starogréckej historiografie boli Thukydidove (460-395) "Dejiny" (v ôsmych knihách), venované peloponézskej vojne, ktorej sa Thukydides osobne zúeastnil ako jeden z athénskych stratégov. Svoje dielo doviedol Thukydides až k jeseni roku 411 a len smrť mu prekazila, aby ho dokoneil. Xenofon, athénsky aristokrat-spartanofil, ktorý slúžil ako žoldnier v perzskom vojsku, vo svojich spisoch idealizuje oligarchické a monarchické zriadenie a vystupuje ako ochranca "tradieného" po3nohospodárstva. REENÍCKE UMENIE

Nutnosť vystupovať pred spoluobeanmi s výkladom názorom a politického programu, ostré debaty v 3udovom sneme a easté súdne konania prebudili zvláštny záujem o reeníctvo (rétoriku). Krasoreeenie sa v Grécku cenilo ve3mi vysoko a reeníci svoje reei nielen prednášali, ale vydávali ich aj písomne. Vzor súdneho krasoreeenia sú reei, ktoré predniesol Lysias. Vynikajú jednoduchosťou a struenosťou, lebo d3žka doby povolená pre výstup sa ureovala vodnými hodinami (klepsidrou), eistotou jazyka, ktorý neužíva archaizmov alebo neologizmov. Lysiove reei sú verným obrazom spôsobu života a mravov v Athénach: k eitate3ovi približuje invalida, ktorému vzali podporu, žalobcu uplatoujúceho nároky na nedospelé deti, ktoré okradol porueník, muža, ktorý zo žiarlivosti zabil svojho soka,.. Úplne inej povahy sú slávnostné reei Isokratove, ureené pre verejné zasadania.