Isokrates bol majstrom dlhých reeníckych periód, ktoré vynikali logickým a rytmickým elenením. Statoeným obrancom demokratických zásad bol Demosthenes, najväeší reeník staroveku. Bol jedným z najnebezpeenejších a najhúževnatejších odporcov Filipa II.

GRÉCKA LITERATÚRA V 5. A 4. ST.PNL. DIVADLO

5. a 4. st. je charakterizované rozvojom tragédie a komédie, t.j. lit. žánrov, ktoré sú spojené s divadlom. Divadlo v Grécku vznikalo z kultových obradov spojených s oslavami Dionýza, boha umierajúcej a znova sa rodiacej prírody, ochrancu vinárstva. Zvláštne zariadenie ("enkyklema"), umožoovalo zvajenie bohov a hrdinov, vznášajúcich sa vo vzduchu, ktorí vnášali do deja neeakané rozuzlenie. Predstavenia spravidla riadil sám autor tragédie alebo komédie. Ten aj easto vystupoval ako herec, ale zbor, ktorého úeasť bola vo všetkých oblastiach gréckeho umenia nepostradate3ná, pripravovali tzv. "choregovia" na svoj vlastný náklad ako eestnú verejnú povinnosť - "leiturgiu". Athénski obeania dostávali zo zvláštnej pokladnice "theorikon" - zvláštny finanený príspevok k návšteve divadla. Aristoteles vo svojej "Poetike" hovorí, že námetom tragédie musí byť významná udalosť. Tragédia nerozpráva len o náhodnej, ojedinelej udalosti. Ojedinelá udalosť býva v tragédii zobecnená. Vzrušujúca výraznosť obrazov klasickej gréckej tragédie, prísnosť a dokonalosť formy, boli príeinou toho, že postavy tragických hrdinov starého Grécka žili ialej pre mnoho storoeí v literatúre európskych národov. Takými postavami sú Prometheus, Oidipus, Faidra a Ifigenia. Tragici eerpali námety pre svoje diela spravidla z mytológie, ale niekedy sa obracali k námetom z udalostí historických. Tak jeden z prvých athénskych autorov tragédií Frynichos, eoskoro potom, ako Peržania vyvrátili Miletos, uviedol na scénu tragédiu "Dobytie Miletu" a po víťazstve nad Peržanmi u Salaminy tragédiu "Foinieanky", v ktorých sa oslavoval Themistokles. A I S C H Y L O S

Ia3ší rozvoj tragického žánru je spojený s menami troch ve3kých athénskych básnikov - Aischyla, Sofokla a Euripida. Z 90. tragédií, ktoré pod3a správ starých autorov Aischylos napísal, sa nám zachovalo celkom len 7. Napriek tomu, že v týchto tragédiách používa Aischylos tragické námety, reaguje i na ve3mi aktuálne otázky svojej doby. Napr. v trilógii "Oresteia", ktorá sa skladá z tragédií "Agamemnon", "Choeforoi" a "Eumenides", je hlavným námetom boj medzi odumierajúcim materským právom a víťazným právom otcovským.