ialeko vyhranenejší polit. charakter a živo reagovala na politické udalosti. Zárodky tohto žánru sú obsiahnuté v dedinských slávnostných sprievodoch k pocte Dionýza, ktoré boli sprevádzané žartovaním a vtipkovaním. Na rozdiel od tragédie, ktorá eerpala svoje námety spravidla z tradiených mytologických povestí, bol námet komédie výplodom fantázie, umeleckého výmyslu. Pre komédiu nie je prepísaná jednota miesta, ktorá sa tak presne zachovávala v antickej tragédii: dej sa rýchlo prenáša z mesta na dedinu alebo dokonca zo zeme na nebo. Z polit. komédií z 5.st. sa nám zachovali jedine komédie Aristofana (446-385). Aristofanes napísal asi 44 komédií, zachovalo sa však len 11. V týchto komédiách sú výrazne zachytené polit. názory autora, ktorý stál na strane attického ro3níctva, privádzaného na mizinu nesvármi, súeasne bol nespokojný i s dobrodružnou politikou súeasných vodcov "radikálnej demokracie". Proti Kleonovi vystupuje v komédiách "Jazdci" a "Babylóneania". V satire "Osy" zosmiešouje "radikálnu demokraciu". V komédiách "Archaoania", "Mier" a "Lisystrate" vystupuje proti vojne, ktorá priniesla 3udu ve3ké útrapy. V komédii "Vtáci" vystupuje štát, ktorí si vtáci vybudovali zo vzduchu. V "Lisystrate" vyhlasujú ženy po celom Grécku vzburu proti mužom. Také fantastické situácie boli jedným z prostriedkov, ktoré dovo3ovali v zostrenej a prieh3adnej forme hovoriť o aktuálnych polit., umeleckých a mravných otázkach. V komédii "Žaby" zosmiešouje vtedajšie lit. smery, v komedii "Oblaka" sa vysmieva sofistom. Ako umelec je Aristofanes ve3ký realista. Spojuje britkú polit. tendenenosť a nemilosrdný pozorovací talent satirika so všeobecne platnými tvárnymi prostriedkami 3udového divadla. Jeho jazyk a lit. prostriedky sú pozoruhodné svojou rozmanitosťou. Ved3a paródií slávnostného jazyka dithyrambou, epickej poézie, jazyka reeníkov, veštiarne a dramatických básnikov, používa 3udové slová a komicky pôsobiace novotvary. Komickosť je zosilnená umeleckými prostriedkami, ktoré neeakane porušujú scénickú ilúziu, napr. herec, vznášajúci sa vo vzduchu sa obracia na divadelného sluhu, ktorý riadi stroj a žiada ho, aby ho nenechal spadnúť.

VÝTVARNÉ UMENIE A ARCHITEKTÚRA

5. a 4. st. bolo dobou skutoeného rozkvetu gréckeho výtvarného umenia. Rozvíja sa po prvýkrát v dejinách 3udstva umelecká tvorba na základe uvedomelého realizmu.