Jeho apolitickosť však nevyjadrovala zásadnú 3ahostajnosť k osudu spoloenosti a k soc. problémom. Záujmy 3udí si odporujú, ueil Epikuros, ale rozumné pochopenie svojich záujmov núti 3udí k spoloenému životu v spoloenosti a ku snahe vyhnúť sa vzájomným krivdám. Prijal ve3ké myšlienky Demokritove o materiálnej podstate sveta. Na rozdiel od Demokrita však rozlišoval atómy pod3a váhy. Uznával už nielen priamoeiary pohyb atómov vo vo3nom priestore, ale aj samovo3né odchýlenie od priamej eiary.

STOICIZMUS

Vodcovia a zakladatelia tejto filozofickej školy vykladali svoje ueenie v úzkom kruhu návštevníkov "pestrého staporadia" (poikile stoa) v Athénach. Zakladate3om bol Zenon z mesta Kitia na Cypre. Zenonovi nástupcovia - Kleanthes a hlavne Chrysippos, rozpracovali a systematizovali pôvodné tézy jeho ueenia. I kei v prírodnej filozofii a v teórii poznania stoikov boli obsiahnuté prvky materializmu, je pre stoicizmus rozhodujúce nieeo iné: uznanie princípu rozumu v usporiadaní sveta - logu, ktorý podmieouje zákonitosť javov vo svete, eo je oduševnelým celkom. Pri tomto pooatí sa zmenil "osud" zo slepej sily, ktorá jedná náhodne a nerozumne, v najvyšší zákon všetkého existujúceho. Ich pooatie sveta s elovekom uprostred vesmíru spojovalo stoicizmus s náboženstvom a umožoovalo spojovať abstraktné filozofické názory - majetok pomerne úzkeho kruhu ueencov - s mystickými náboženskými vyznaniami, s vešteckým umením a s astrológiou

RÍMSKA KULTÚRA V OBDOBÍ REPUBLIKY

Do Ríma stále silnejšie prenikali helenistické vplyvy. Vo vyšších kruhoch rímskej spol. sa znaene šíri gréetina. Spolu s jazykom preniká do Ríma grécka vzdelanosť, grécky ueite3 sa stáva nepostradate3nou súeasťou bohatých rímskych rodín, znalosť gréckej lit. zaeína byť príznakom bontónu. Gréci tiež priniesli zvyk holiť si fúzy a ležať u stola pri jedle.

FILOZOFIA A VEDA

Obzvášť mnoho pre popularizáciu filozofie ueinil Cicero, ktorý v rade diel vyložil nie príliš hlboko a presne, zato však ve3mi prístupne základy rôznych filozofických sústav a vypracoval latinslú filozofickú terminológiu. V tejto dobe žil tiež v Ríme jeden z najväeších gréckych filozofov Lukretius (98-55), rozvíjal a propagoval materialistické ueenie Epikurove. Lucretius popieral akýko3vek zásah bohov do života 3udí a podával prirodzený výklad o pôvode a vývoji vesmíru a 3udstva. Tvrdil, že všetko sa skladá z atómov. Pod3a ureitého zákona sa spojujú a vytvárajú všetko existujúce od hviezd až po 3udskú dušu.