V roku 1856 čistili robotníci v Neanderovej doline v jednom kameňolome jaskyňu, zrazu narazili na akési kosti a zhodili ich zo skál. A našiel ich majiteľ kameňolomu, ktorý sa dohodol s profesorom Johannom Carlom Fuhlortom (1804 - 1877), že mu
za pár mariek alebo aká vtedy bola v Nemecku mena, bude posielať tieto i podobné nálezy. Veď prečo aj nie, nevedel že sa mohol stať veľkým boháčom, totiž on si myslel, že sú to kosti nejakého medveďa. Fuhlort však nebol až takí sprostý ako vyzeral (mám tu jeho portrét), hneď zistil že to nebol medveď, ale akýsi podivný tvor, a síce napoly zviera a napoly človek.
Z ľudského čela vyčnievali mohutné nadočnicové oblúky, charakteristické napr. pre gorilu. Aj ostatné kosti boli neprimerane hrubé.
Profesor kosti skúmal a dospel k záveru, že ide o najstaršieho obyvatela Európy. Pomenovali ho podľa miesta nálezu, čiže Neandertal.
Ale ľudia mu neverili, mysleli si že sú to kosti nejakého kripla alebo nejakého iného človeka s mongoloidným syndrómom, ale keď za pár rokov našli podobné kosti aj v Belgicku a v Croa Mone vo Francúzku ľudia nakoniec uverili.
Neskôr sa zistilo že týmto prapôvodným obyvateľom bolo úplne jedno čo žrali, ale malo by to byť z mäsa aj keď z brata.
Europoidné plemeno človeka z ktorého sa vyvinuli dnešný obyvatelia Európy však nevzniklo z Neandetálcov, ale prišlo z Afriky. Spolu s mongoloidným plemenom putovali do Ázie, ale Europoidné plemeno sa oddelilo a okolo Kaspického mora zamierilo do Európy. Skôr než tam však prišlo, neandertálci vymreli.