Tereziánska úprava sa nevzťahovala na kopanice, ktoré v určitých oblastiach Slovenska rozsahom prevyšovali dokonca urbárske zeme, a tak mohli zemepáni aj naďalej najrozmanitejším spôsobom rozširovať svoje majere. Po skončení urbariálnej reformy mohla skutočne šľachta vyhlasovať: „Ludimus Mariam Theresiam“ – Obohrali sme Máriu Teréziu. Ľud si sľuboval veľa od urbáru a o to bolo väčšie jeho sklamanie. Na Orave sa celých 10 rokov bránili podrobiť „milostivému urbáru“. Ľudia klesali zo „slobodných“ poddaných na úroveň „večných“ poddaných. V Novom Meste nad Váhom, v Topoľčanoch, Ružomberku a inde došlo k nepokojom. V Prievidzi vypukla otvorená vzbura. Tereziánsky urbár ako základná právna norma feudálnych vzťahov medzi zemepánom a poddaným ostal v platnosti až do roku 1848. Postavenie ľudu táto reforma však podstatne nezlepšila. Ratio educationis

Do rámca osvietenských reforiem, ktoré mali prispieť k zvýšeniu vzdelania ľudu ako základného bohatstva štátu patrilo aj úsilie o reorganizáciu systému vzdelávania. Panovníčka poverila osobitnú komisiu úlohou vypracovať nový študijný poriadok pre katolícke školstvo v Uhorsku. Po desaťročnej práci predložili návrh reorganizácie Márií Terézií, ktorá ho 22.8.1777 schválila. Reforma vytvorila jednotnú školskú sústavu od základných škôl až po univerzity. Systém obsahoval študijný a disciplinárny poriadok, normy pre telesnú, rozumovú a mravnú výchovu. Školy sa delili na ľudové a latinské. Tri typy ľudových škôl poskytovali základné vzdelanie, štvrtý typ slúžil na vzdelávanie učiteľov ľudových škôl. Latinské školy mali tri stupne. Prvým boli gramatické triedy, druhým dve humanitné triedy, ktoré spolu s gramatickými tvorili gymnázium. Tretím stupňom boli akadémie, v ktorých mala dokončiť štúdium šľachtická mládež. Štát mal nad školami vrchný dozor. Udržiavať budovy škôl a platiť učiteľov mali samotné obce. V prepracovanom školskom systéme zo 4.11.1806 (tzv.druhé Ratio educationis) vznikli gymnáziá s vyšším kurzom filozofie, nazývané lýceá, právnické štúdium na akadémiách trvalo 3 roky, gymnázium malo 6 tried. Protestantské školstvo sa naďalej riadilo vlastným poriadkom.



Jozef II.

29.11.1780 zomrela Mária Terézia. Uhorským a českým kráľom sa stal Jozef II( rímsko-nemecký cisár od 1765).
Pätnásť rokov bol Jozef II. spoluvládcom svojej matky a za toto dlhé obdobie neuskutočnil veľa zo svojich plánov. Preto keď r.1780 nastúpil na trón, mal už pripravené konkrétne návrhy na zmeny. Základom jozefínskych reforiem je osvietenský absolutizmus postavený na princípoch Rousseauom hlásanej „spoločenskej zmluvy“ s heslom „bonum publicum“ (verejné dobro), na druhej strane je to centralizmus. Jozef II.