vydával väčšinu dekrétov pre celú ríšu – bez ohľadu na ústavnopolitické pomery, odlišný hospodársky a spoločenský vývoj jednotlivých krajín. Preto nie div, že jeho snahy sa stretávajú u šľachty s odporom. Vôbec nemal v pláne zvolať snem, nenechal sa korunovať a preto si od uhorskej šľachty vyslúžil prezývku klobúkový kráľ (kalapos király), v r.1784 za všeobecného pobúrenia stavov dal uhorské korunovačné klenoty previezť do dvorského múzea. Pri uskutočňovaní centralizačných reforiem však Jozef II. plne rešpektoval územnú integritu uhorského štátu a v mnohom smere anticipoval ďalší politický vývoj. Už v r.1782 spojil Uhorskú kanceláriu so Sedmohradskou kanceláriou, zrušil Uhorskú komoru a Kráľovský erárny úrad zriadený namiesto nej pripojil k Miestodržiteľskej rade, ktorú dal roku 1783 premiestniť do Budína. Roku 1785 zrušil starú stoličnú samosprávu. Celé Uhorsko rozdelil na desať administratívnych dištriktov na čele s komisármi, ktorých sám vymenoval. Pri tejto reorganizácií vznikli na Slovensku tri dištrikty: nitriansky, banskobystrický a košický. Prvý dekrét o zavedení nemčiny namiesto mŕtvej latinčiny ako úradného jazyka vydal 6.4.1784. Termíny všeobecného zavedenia nemčiny sa presúvali a nakoniec sám cisár čiastočne ustúpil. Zavedenie nemčiny narazilo súčasne na rozhodný odpor uhorskej šľachty. Dvorský dekrét z 27.12.1786 o pestovaní krajinských ľudových rečí sa stal jedným z úradných podnetov pre mladých „vlasteneckých filológov“, slovenských klerikov na bratislavskom generálnom seminári na čele s Antonom Bernolákom, k uzákoneniu prvej normy slovenského spisovného jazyka. Oveľa väčší význam pre rozvoj Slovenska by mali poddanské, daňové, súdne, cirkevné a školské reformy Jozefa II. Z nich skutočne trvalú hodnotu mal tzv.tolerančný patent, ktorý proti odporu uhorskej šľachty vošiel do života r.1781. Na základe tohto nariadenia môžu protestanti slobodne vykonávať bohoslužby a tam, kde žije aspoň 100 rodín, môžu postaviť kostol (bez veže a nie do ulice). Ďalej majú právo zastávať verejné funkcie a úrady, zakazuje sa náboženská diskriminácia v cechoch – zrovnoprávňujú sa s katolíkmi. Cisár obnovil platnosť tzv. Placetum refium, podľa ktorého má panovník právo kontrolovať pápežské buly na svojom území. Aj na Slovensku zrušil kontemplatívne rády ako spoločensky neužitočné a ich majetok prepadol v prospech štátu (najmä na školské ciele). Za vrchol jozefínskych reforiem sa považuje zrušenie nevoľníctva, ktoré sa v českých zemiach uskutočnilo v r.1781. U nás šľachta sa takémuto nariadeniu zúrivo bránila, dokonca dokazovala, že na Slovensku žiadne nevoľníctvo neexistuje.