Básnici
písali oslavné básne, usporadúvali sa koncerty, hrali sa
divadelné predstavenia, po ktorých nasledovali veľkolepé
ohňostroje, bály a tanečné zábavy. Nádheru korunovačných
slávností umocňovali prepychovo zariadené komnaty, zdobené
drahými kobercami a vzácnymi obrazmi. Bohaté bolo aj zariadenie
korunovačného chrámu, obleky účastníkov. Na korunovačné bankety
sa zhotovovali na objednávky taniere a nádoby na nápoje zo
vzácnych kovov a jemného skla. Najvýrečnejšími pamiatkami týchto
jedinečných udalostí sú korunovačné insígnie, uložené
v súčastnosti v budapeštianskom Národnom múzeu, ktoré sme sa vám
snažili priblížiť. Škoda len, že množstvo určite zaujímavých
materiálov, spojených s korunováciami či korunovačnými klenotami
je pre slovenského čitateľa nedostupné, pretože sú napísané
v maďarskom jazyku.
-mmv-
Foto archív redakcie














KORUNOVAČNÉ KLENOTY
UHORSKÝCH KRÁĽOV

Korunovanie, či korunovácia znamená slávnostný cirkevný
a politický akt, pri ktorom sa slávnostne nastoľuje panovník,
položením koruny na hlavu. Túto korunu na hlavu panovníka
zvyčajne kladie najvyšší cirkevný hodnostár krajiny, ktorý
zastupuje rímskeho pápeža. Kráľom sa stáva až prijatím koruny,
aj keby bol zvolený za vladára ešte predtým. Koruna sa oddávna
zhotovovala zo vzácnych materiálov a vždy bola bohato zdobená.
Pri korunovaní uhorských kráľov sa používala tzv. svätoštefanská
koruna. (Štefan I. za bližšie neznámych okolností dostal roku
1000 od pápeža Silvestra II. kráľovskú korunu a 25. decembra
roku 1000 bol vraj korunovaný za prvého uhorského kráľa).
Koruna, ktorá sa v súčasnosti nachádza v Maďarskom národnom
múzeu má však pravdepodobne oveľa záhadnejšiu minulosť. Pôvodná
koruna, ktorou bol Štefan I. korunovaný za kráľa sa totiž
nezachovala. Len podľa zobrazenia na korunovačnom plášti sa
predpokladá, že to bol diadém so štyrmi výbežkami tvaru ľalie,
vykladaný drahými kameňmi. Preto sa od nepamäti až do roku 1790
verilo v pravosť „svätoštefanskej koruny“. Prvé pochybnosti
nastali až v časoch panovania Jozefa II., ktorý sa nedal
korunovať za uhorského kráľa. Bližším skúmaním koruny sa tieto
pochybnosti aj potvrdili. Dnes známa uhorská koruna je mladšia
a vznikla spojením dvoch častí rozličného pôvodu. Spodná časť je
zlatý byzantský diadém, nazývaný grécka koruna. Má bohatú
emailovú výzdobu. Vpredu nad čelom je postava tróniaceho Krista
a po obvode členky archanjeli Michal a Gabriel a svätí Juraj,
Demeter, Kozmas a Damián. Celkom vzadu je trojica panovníkov.
Presne v strede ako Kristov pozemský protipól je zobrazený
byzantský cisár Michal VII.