Dukas, pod ním jeho mladší brat
a spoluvládca Konštantín a uhorský kráľ Gejza I. Podľa panovania
spomenutých troch vladárov (1071–1078) môžeme datovať aj vznik
tejto časti koruny. Pretože staršia kráľovská koruna sa
nachádzala v rukách Šalamúna, Gejza sa musel dať korunovať týmto
byzantským diadémom, ktorý dostal ako dar od cisára Michala
Dukasa. Latinská koruna, ktorá je doplnkom gréckeho diadému, má
tvar vypuklého kríža. Podľa rozboru je asi o sto rokov mladšia
ako spodný diadém. Táto vrchná časť má na vrchole platničku
s tróniacim Kristom, do ktorej bol dodatočne a dosť nešetrne
prevŕtaný otvor a pripojený krížik. Po stranách sú apoštoli Ján,
Bartolomej, Jakub, Tomáš, Peter, Ondrej, Filip a Pavol. Tieto
emailové tabuľky vznikli pravdepodobne v prvej štvrtine 13.
storočia v dielni niektorého západoeurópskeho zlatníka. Keďže
nie je počet apoštolov úplný, predpokladá sa, že tieto tabuľky
pôvodne zdobili iný prepychový predmet (oltárny kríž, relikvár,
väzba bohoslužobnej knihy). Obrázky gréckej koruny majú grécke
nápisy, na latinskej korune sú mená apoštolov v latinčine. Tieto
dvojaké nápisy taktiež svedčia o tom, že obe časti koruny
pôvodne k sebe vôbec nepatrili. Z dolnej časti koruny visia po
stranách po štyri zlaté retiazky, pendílie. Na každej z nich sú
zavesené tri drahokamy, usporiadané do trojlístka. Rovnaká
pendília visí aj zo zadnej časti koruny pod obrazom byzantského
cisára. Celá koruna je navyše ozdobená veľkými pravými morskými
perlami. Menšie perly sú navlečené do radov na zlatých drôtikoch.
Zaujímavosťou „svätoštefanskej koruny“ je šikmo naklonený
krížik na vrchole. Zapríčinilo ho údajne nešetrné zaobchádzanie
s korunou v čase panovania kráľovnej Alžbety. V roku 1440 chcela
totiž táto vdova po kráľovi Albrechtovi Habsburskom zabezpečiť
uhorský trón pre svojho syna. Bola však krátko pred pôrodom
a uhorské stavy nechceli čakať na neistého panovníka. Vyslala
preto svoju komornú, aby spolu s pomocníkmi ukradli z Višegrádu
kráľovskú korunu, ktorá bola schovaná v hradnej veži. Korunu
zašitú vo vankúši doniesli potom kráľovnej do Komárna, ktorá ňou
dala korunovať svojho novorodeného syna Ladislava Pohrobka za
kráľa.

Pri korunovácii sa odovzdávali panovníkovi okrem koruny aj
ďalšie korunované insígnie. V európskych kráľovstvách to bolo
popri korune krajinské jablko a žezlo. V Uhorsku sa v najstaršom
období považovala za znak kráľovskej moci prepychovo zdobená
kopija, neskôr meč, považovaný za pamiatku po kráľovi Štefanovi.
So Štefanom I.